Pokiaľ ale tí, ktorí takto prokurátorské voľby nazvali, trvajú na svojom, tak sa musí dodať, že tá hodinka bola nesmierne ťažká a pravda je veľmi krutá. Jasné, Trnkom, ktorý sa vyvinul v symbol harabinovskej veľkosti, sme nasiaknutí veľmi, takže áno, aj autor je úprimne potešený, že dostal iba 70 hlasov, čo nie je (zatiaľ) dosť, aby zostal prokurátorom ešte sedem rokov. Nad dobrým výsledkom však vysoko vyčnieva skutočnosť, že voľby generálneho prokurátora boli predovšetkým jeden kolosálny cirkus, v ktorom vládna koalícia znevážila a zosmiešnila parlamentnú demokraciu tak, že pamäť musí siahnuť až do doby Mečiara, aby čosi podobného vylovila.
Úvod do deja tvorí jedna zásadná poznámka. Principiálny a ústredný dôvod, prečo sa inštitút tajného hlasovania pestuje vo všetkých slobodných krajinách ako jediný slušný (legitímny, správny) spôsob personálnych volieb, spočíva v tom, aby sa každý, kto hlasuje, mohol rozhodovať úplne slobodne, bez obáv, že ho niekedy postihne trestajúca ruka či určitej osoby, či politickej strany, a pod. (Či, nedajbože prokurátora – hahahahahaha). Základný princíp, teda že hlasovanie nesmie byť ovplyvnené nijakou formou nátlaku (reálneho, alebo len pocitu, že by mohol byť vyvíjaný), ani obavou z následkov, stojí dokonca tak vysoko, že prebíja aj princípy verejnosti, transparentnosti a tzv. „zúčtovateľnosti" zástupcov ľudu, ktorí by sa inak, prirodzene, mali zo všetkého zodpovedať voličom. Akurát tento jeden prípad je uznaný za výnimku.
To nevymysleli v Košiciach v krčme, také sú pravidlá z celkom dobrých dôvodov. Existujú, iste, rôzni úchylkári, keď sa všetci vzájomne dohodnú, že sa neboja nikoho, a urobia z tajného verejné. Ani to nie je v poriadku, avšak predstavenie, ktoré sa udialo včera v NR SR, je čistá fraška a prvostupňový škandál slovenskej demokracie. Vraj Sloboda a Solidarita. Hahahahahaha. Ako môže byť slobodný človek, ktorý si nafotí do mobilu lístok z tajnej voľby, aby si zachoval svedectvo o tom, ako hlasoval?? Taký človek nie je slobodný, ale otrok, vazal a služobná duša. Nemá slobodnú vôľu, vysiela o sebe správu, že trpí pod nátlakom. Ako môže byť slobodný ten, kto preto, aby nebol podozrievaný, prezrádza svoju voľbu? Keby to všetci urobili okolo mňa, kde je moja ústavná garancia, že voľba je tajná???
Koreň problému však neleží (len) v SaS, ale hlbšie. Otázka Trnka-Netrnka je iste dôležitá, ale hystéria okolo je úplne prepálená. Nech je domnienka prokurátorskej koalície Smer-SDKÚ akokoľvek silná a neznesiteľná, dôležitá a nutná tvorba koaličnej podpory pre jednu (inú) osobu nikdy nesmela prekročiť tú hranicu, ktorú vytyčuje princíp tajného hlasovania. Mnohým na Slovensku sa to zdať nebude, avšak pre život v slobode sú inštitúcie a pravidlá podstatnejšie než osoby. Tu však existuje fascinácia osobami a pikantné na príbehu je, že v ohnisku nie je ani Trnka, ale Dzurinda, ktorého porážka v kauze, čo sám nezmyselne rozpútal, je tak emocionálne žiadaná, že sa nepočítajú ani (prípadné) obete a v psychóze, ktorá sa vytvára, blbne sloboda, solidarita, systém, pravidlá i celá republika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
