e, v ktorej žili.
Keď ešte žil popredný slovenský archeológ profesor Budinský-Krička, na niekdajšom pohrebisku v Šebastovciach zapálil na Dušičky sviečky, aby si tak uctil nebožtíkov, ktorých hroby tam objavil.
Benediktínsky kláštor v Krásnej
K najstarším písomne doloženým pamiatkam z okolia Košíc patrí benediktínsky kláštor v Krásnej nad Hornádom z 11. storočia. Tento bývalý kláštor, na ktorom sa rozprestiera už len lúka, je najstarším doteraz známym kláštorom na východe dnešného Slovenska a aj jedným z najstarších benediktínskych kláštorov v bývalom Uhorsku.
V tomto zaniknutom kláštornom areáli viedol archeologický výskum v rokoch 1971 - 1981 Dr. Belo Polla. Boli v ňom odkryté cenné nálezy. Popri zvyškoch baziliky, rotundy, patriacej k najzachovalejším, aké sa u nás našli, zvyškov kláštora s úlomkami tehál, objavil napr. pozostatky pecí, sauny, zrubové stavby, keramiku, poľnohospodárske náradie, výstroje a podkovy pre kone, kovania na knihy a iné artefakty. To, čo po niekdajšom kláštore zostalo na povrchu, ľudia rozobrali v 17. storočí na stavebný materiál pre sýpku, a tú v roku 1932 tiež rozobrali na stavby v obci.
Novoveký cintorín
Na mieste niekdajšieho kláštora vznikol novoveký cintorín, kde pochovávali zosnulých obyvateľov Krásnej v 16. - 17. storočí. Prvá písomná správa o cintoríne je z roku 1666 a dokladá, že cintorín bol na mieste bývalého kláštora. Nálezy z mladších hrobov sú z 12. až 19. storočia. Tiež svedčia o človeku a dobe, v ktorej žil.
Nález štyroch mincí v jednom hrobe s časovým rozpätím asi 150 rokov svedčí o tom, že do hrobov bolo zvykom dávať mince, ktoré nemuseli byť platné iba v dobe, keď pochovali nebohého, ale mohli byť ako rodinná pamiatka.
Mince ako zdroj pre datovanie
Mince sú v archeologickom výskume dôležitým nálezom, pretože dlhé stáročia boli u nás jediným písomným zdrojom pre datovanie. Z najstarších mincí z hrobov cintorína v krásnej sú mince Štefana II. (1162 - 1163), z najmladších je to minca Ferdinanda V. (1835 - 1848). Niektoré mince sa nedali bližšie určiť, natoľko boli opotrebované a poškodené. Mince sa dávali do hrobov a aj ako milodary. Také boli v krásňanských hroboch dve minca Mateja Korvína, po jednej minci Ferdinanda I. (1526 - 1564), Rudolfa II. (1576 - 1608) a Ferdinanda II. (1619 - 1837).
Zvyk dávať do hrobov mince sa vyskytoval od deviateho do trinásteho storočia, postupne ustupoval do sedemnásteho storočia, keď sa obnovil a niekde pretrvával. Nebohému dávali na druhý svet do hrobu alebo na Dušičky či na Vianoce na hrob aj iné predmety ako šatstvo, jedlo, osobné veci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
