hrebov.
Boli to prvé pohrebníctva, ktoré postupne dostali honosnejší názov - pohrebné ústavy - a sľubovali dôstojný obrad a odbremenenie pozostalých od jeho obstarávania.
Garancia úrovne
Vďaka mestským košickým novinám, v ktorých uverejňovali v roku 1872 v inzercii medzi novými výrobkami aj nové služby, upútal inzerát o založení prvého Hornouhorského pohrebného ústavu v Košiciach na Mlynskej ulici č. 17. Tento jediný ústav, ktorý začal svoju činnosť 1. októbra uvedeného roku, vystačil pre Košice do roku 1879, keď vzniklo ďalšie pohrebníctvo - Pohrebný ústav J. Hundsdorfer a spol. Oznam v tlači sľuboval vysokú úroveň poslednej rozlúčky, „garanciu dôstojného oblečenia personálu, ustrojenie koní aj kočiša pohrebného vozu." K náboženskému obradu pribudli zborové piesne.
Filiálky v ďalších mestách
Čím viac sa schyľovalo ku koncu 19. storočia, tým viac sa zdokonaľovali aj pohrebné ústavy a rozširovali sa aj do iných miest východného Slovenska. V roku 1881 mení pohrebníctvo na Mlynskej majiteľa aj názov. Z Hornouhorského pohrebného ústavu sa stáva Pietas a novými majiteľmi sú Š. Melioris a A. Eštók. Pohrebníctvo bolo spojené so skladom nábytku.
Ďalšie pohrebníctvo pod názvom Concordia viedol Július Sztudinka, popri svojom stavebnom stolárstve a firme na výrobu parkiet a nábytku, ktorá bola na dnešnej Moyzesovej ulici v Košiciach (obchod mal na terajšej Štúrovej ulici pod firmou J. Sz. a syn). Tento vyučený stolár s podnikateľskými vlohami bol synom známeho košického umeleckého záhradníka Konštantína Sztudinku a vystavoval nábytok na krajinských výstavách. Založil vo viacerých východoslovenských mestách filiálky pohrebného ústavu Concordia. V roku 1891 ich prevzala fungujúca pohrebná spoločnosť pod názvom Prvý košický pohrebný ústav. Po roku prišiel s novinkou, zorganizoval orchester, ktorý hral v jednotnom oblečení na pohreboch skladby podľa želania pozostalých. Tí ju privítali a veľmi rýchlo sa rozšírila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
