Keby títo všetci mali minimálny „pochop" o kultúre a systéme, na ktorom cudzopasia (čo je, samozrejme, naivné), tak vládna i nevládna strana by spoločne hľadali osobu, na ktorej sú schopní nájsť akýsi najnižší prienik. Zasmiať sa, že hehehe, sme na Slovensku, síce môžeme, len potom nech nikto netvrdí o sebe, že práve on chce nestrannú a „padni komu padni" prokuratúru. To platí na koalíciu, opozíciu, ale i pištiace publikum, ktorému nedá spávať, že presne na voľbe prokurátora sa Smer a pol SDKÚ stretli. No iste, pozadie smrdí a hrá všetkými podozreniami, nie je ale krásne, ak práve na princípe „zahrabať a zaliať vápnom" máme kandidáta, ktorý nie je blokovo zadefinovaný??? Hahaha. Vnímate absurdnú iróniu sporu o Trnku?
No. Povesť dnešného generálneho prokurátora pred siedmimi rokmi nebola o nič horšia než jeho súperov dnes. My vieme, čo je to politická realita, a poznáme zákonitosti parlamentnej voľby, ktorá je najdemokratickejšia, avšak pre úrad, do ktorého sa volí, vždy škodlivá. Skutočnosť, že sa nevedia zísť k dialógu ani o takej podstatnej funkcii, akou je prokurátor s právomocami monarchu, je však najjasnejšou známkou toho, ako hlavy politickej triedy uchvátil politický zápas, ktorý totálne dominuje nad inštitúciami a normálnou prevádzkou. Koalícia a opozícia necítia už potrebu ani predstierať snahu o dohodu na osobe, ktorá by vzájomne neprekážala, stála nad stranami a mala akúsi odbornú spôsobilosť. Námietka, že Fico je zločinec, a preto sa s ním o prokurátorovi debatovať nesmie z princípu, by bola relevantná vtedy, keby si s polovicou Smeru zároveň netykali, nechodili s ním do televízií a nenadväzovali hore-dole koalície pre komunálne voľby.
Toto je pohľad systémový. Ak je znefunkčnený, o poschodie nižšie nastupuje politický, ktorý hovorí, že vytvoriť spoločného kandidáta je, samozrejme, povinnosť vládnej koalície. To je z podstaty veci (tvorba väčšiny). A s tým ide zásada, že ak je niektorému partnerovi náš kandidát absolútne neprijateľný, tak ho nenavrhujeme z princípu. To je prípad Dobroslava Trnku, ktorého nechce v koalícii mimo „old boys" SDKÚ nikto. (Paradoxne jasnejšie by bolo, keby šlo o menej kontroverznú záležitosť, kde by sa žiadne podozrenie zo „spolupráce" so Smerom nevyskytlo...) Predsa, ak desiati presadzujeme doslova čokoľvek, ale šesťdesiati sú veľmi proti, tak musíme ustúpiť, lebo inak sa nedá fungovať. Že? Isteže, existuje tajná voľba, ktorá má zaručiť, že pri rozhodovaní o osobách sme v hlasovaní slobodní a nikto na nás nemôže tlačiť, takže politické usmernenia sú chúlostivé. Najmä ak sa robí taká aféra, aká sa práve deje. Avšak zároveň sme spojení programom vládnutia, ktorý chce určitú súdržnosť tak, aby politické spojenectvo na 4 roky mohlo vytrvať.
Netreba sa pýtať, čo má alebo nemá Dzurinda s Trnkom, a vôbec za ušami. Všetko sú domnienky. Kroky, ktoré predseda SDKÚ a jeho skupinka robia, či urobili, sú nielen takticky (vôbec nemuseli avizovať, že chcú voliť Trnku), ale ešte aj politicky nezmyselné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
