Vytĺkam Právo a poriadok na všetkých kanáloch, na iných všetky druhy CSI, prekladám to Kosťami, Myšlienkami zločinca, Bostonskými zločinmi, Dobrou manželkou, Klamármi, Vtierkou Castle, V mene spravodlivosti, Vyjednávačmi, Komisárom Montalbanom, Vraždami v Midsomeri, R.I.S.-om, Monkom, Odloženými prípadmi, Bez stopy, Matlockom, To je vražda, napísala, Políciou Hamburg, Closerom, JAG-om, Big Benom, Lifom, Kriminálkou Kolín, Sudkyňou Amy, Detektívom Nashom Bridgesom, Foylovou vojnou, sem-tam nejaký ten Hercule Poirot či Slečna Murplová, keď stíham, dám aj Súdnu sieň...
Ak sa objaví pár hluchých minút, keď medzi dvomi (tromi/štyrmi/piatimi...) kriminálkami na dvoch (troch/štyroch/piatich...) televíziách nič nejde, riešim to flexibilne. Krimipríbehy frčia aj na dokumentárnych kanáloch. Len úchytkom spomeniem Podvody s identitou, Forenzných detektívov, Dobrodružnú kriminalistiku, Austrálsku vyšetrovaciu službu, Erin Brockovich a jej Víťazstvo spravodlivosti, Zločin a spravodlivosť, Lekárskych detektívov, Na stope páchateľovi...
Fakt to milujem. Na začiatku natiahnu policajnú pásku. Švenk na mŕtvolu. Nabehne skupina krásnych mladých múdrych detektívov, ktorým šéfuje obvykle starší sympaťák najlepšie so slnečnými okuliarmi. Patológ zašveholí povestnú vetu: Viac až po pitve. Medzi Ním a Ňou z pátracieho tímu to celý čas iskrí. Popritom vyšetrujú, forenzný labák maká, podporou v zálohe je aj čudácky geniálny počítačový expert. A máme vraha! Zas je to ten nenápadný, čo sa na chvíľu mihol hneď v úvode. Opäť som to odhadla, bahním si potichu vo svojej genialite.
Zrazu koniec! Drahý zavelil: Stačí krvákov, začnime pozerať niečo normálne. Však aj tak furt vieme už na začiatku, kto je vrah.
A tak sme prepli. Začínal sa akčák. Malému šikomookému chlapčekovi práve nejaký debil vystrieľal celú rodinu. "Určite vyrastie, pôjde do kláštora k mníchom, priučí sa nejakému bojovému umeniu, bude z neho šialený bojovník, pomstí sa debilovi za smrť rodiny a napokon sa ešte aj zaláskuje," muderečkujem. Ale poslušne pozerám. A presne tak to aj dopadlo.
Skúsili sme romantiku. Ona ťažko životom skúšaná sa vracia z veľkomesta na vidiek k rodičom aj so synom. "Určite stretne bývalého spolužiaka, ktorého odmietala, lebo bol škaredý a každému na smiech. Teraz z neho bude krásny, úspešný a najmä nenormálne prachatý chlapík, samozrejme nezadaný. Okamžite sa do nej zamiluje, ona bude robiť caviky, ale syn bude z neho totál hotový a tak si po hodine a pol sladkastých rečičiek padnú do náručia," hovorím drahému. "Joj, ty aby si niečo neofrfľala," kontruje. Došlo na moje slová.
Zvieratká! Tam nie je čo pokaziť. Šup ho na nejaký pekný dokument. Práve riešia morskú voš. Je tehotná. Ty koksooo, jej potomkovia sa práve prežierajú na svetlo sveta z jej útrob. Doslova ju roztrhali na franforce. Porodíš a skapeš. To je život, ty vole. Rýchlo prepnime. Nádhera. Lev žije už niekoľko týždňov po boku s antilopou. Neuveriteľné. Pribieha iný lev. Žerie antilopu. Rýchlo preč. Iný kanál. Skupina mladých Nemcov objavuje krásy Austrálie. Romantický záliv, na vode svietia dve lampičky. Jáj, to je krokodíl. Práve schmatol mladú Nemku...
PS: Nech žijú moje zlaté kriminálky. Pri mnohých zaspím, niektoré časti som videla trikrát, z iných som furt videla len začiatok, ale od toho mám polovičku, aby mi každé ráno zreferovala, kto na ktorom kanáli koho zavraždil. On ich totiž furt dopozerá. Pochopil, že niet kam ujsť. Alebo áno?
Autor: Klaudia J. Mojšová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
