ášho seriálu. Ten si však svoju reputáciu človeka, ktorý zarába aj na ľudskom nešťastí, odčinil svojím závetom, ktorým ale sklamal svojich príbuzných. Alfred Nobel.
Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme a to práve v čase, keď jeho otec zbankrotoval. Otec sa však rýchlo spamätal, odišiel do ruského Petrohradu, kde založil zbrojovku. Vďaka krymskej vojne (1853-1856) Alfredov otec rýchlo zbohatol. Po návrate do Štokholmu sa Alfredovi dostalo prvotriedneho vzdelania a vo veku 17 rokov už ovládal päť jazykov. Mladý Nobel navštívil Nemecko, USA a Francúzsko. V Paríži sa zoznámil s Ascaniom Sobrerom, ktorý tri roky predtým objavil nitroglycerín, čo je olejovitá kvapalina, ktorá sa veľmi ľahko explozívne rozkladá, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie.
Ľahko výbušný nitroglycerín
Samotný nitroglycerín bol však pre praktické pyrotechnické účely (teda ako trhavina) nevhodný, pretože ľahko explodoval už pri pôsobení slabých mechanických či tepelných podnetov. Nobel sa v roku 1862 začal zaoberať možnosťami technického využitia nitroglycerínu. V roku 1863 vyvinul rozbušku, ktorá mala prispieť k bezpečnejšiemu odpáleniu nitroglycerínu. Pri experimentovaní s nitroglycerínom však došlo k niekoľkým explóziám.
Zahynul aj jeho brat
Jedna z najvážnejších havárií sa stala 3. septembra 1864, keď vyletelo do vzduchu jeho laboratórium v Štokholme. Zahynulo niekoľko ľudí, vrátane Alfredovho brata Emila. Nobel musel svoj podnik presunúť za hranice mesta. V mnohých krajinách postavil závody na výrobu nitroglycerínu, ktorý sa vo veľkom začal používať pri výstavbe železníc, tunelov, prieplavov a ďalších stavieb.
Zachraňuje ho vojenský priemysel
Na mnohých miestach však dochádza k výbuchom s obeťami na ľudských životoch. V dôsledku toho mnohé krajiny rušia objednávky na „Nobelov olej" a zakazujú jeho prepravu cez svoje územie. Nobelovi hrozí bankrot. Jeho záchranou je objednávka mnoho tisícov ton nitroglycerínu od pruského ministerstva vojny. Nobel, ktorého víziou bolo mierové využívanie nitroglycerínu, bohatne na dodávkach vojenskej mašinérii. Treba však popravde povedať, že nebezpečnosť nitroglycerínu Nobela trápi, a tak experimentuje s rôznymi prídavnými látkami, ktoré by mohli nitroglycerín takpovediac „zneškodniť".
Dynamit ako dielo náhody
Ako to už býva, Nobelovi (vraj) pomohla náhoda. V roku 1866 sa raz pri preprave nitroglycerínu stalo, že jeden zo sudov nebol celkom tesný a na podlahu vagóna, ktorá bola vyložená tzv. infuzóriovou hlinkou, nitroglycerín odkvapkával. Vznikala pritom akási kašovitá hmota, ktorá upútala pozornosť robotníkov a tí to ohlásili Nobelovi. Ukázalo sa, že táto hmota nevybuchla, ani keď po nej šliapal či udieral do nej.
Na svete bol dynamit, ktorý teda nie je ničím iným než nitroglycerín, nasiaknutý do spomenutej hlinky, tvorenej mikroskopickými kremičitými schránkami jednobunkových živočíchov. Nobel si novú a bezpečnú trhavinu necháva v roku 1867 patentovať. Pôvodne chcel túto hmotu nazvať Nobels Safety Powder, čiže Nobelov bezpečný prach, ale nakoniec ju nazval dynamit, čo je slovo, odvodené od gréckeho výrazu pre silu. Dynamit sa stal rýchlo priemyselnou trhavinou číslo jeden a Nobel postupne vybudoval a vlastnil 90 fabrík na jeho výrobu.
Neoženil sa a nemal deti
Keď bohatý Nobel, ktorý sa nikdy neoženil a nemal deti, 10. decembra 1896 v talianskom San Reme zomrel, jeho vzdialení príbuzní netrpezlivo čakali, aká časť z jeho bohatstva sa im podľa závetu ujde. Ich sklamanie však bolo veľké, pretože temer všetok svoj majetok určil Nobel na založenie nadácie, z ktorej sa každý rok budú odmeňovať tí, ktorí najviac prispeli k rozvoju fyziky, chémie, medicíny alebo fyziológie, vytvorili mimoriadne literárne dielo a prispeli k zachovaniu mieru na svete. Zrodila sa Nobelova cena, ktorá bola po prvý raz udelená v roku 1901 a ktorá sa udeľuje vždy v deň výročia Nobelovej smrti, teda 10. decembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
