Bol nielen ojedinelým zjavom hereckého umenia, ale i výborným režisérom, spisovateľom, politikom a v neposlednom rade rybárom. Do poslednej chvíle pred klapkou fajčil a mastil karty, aby si potom na pľaci nevtieravo, no s najvyššou profesionalitou dokázal podmaniť davy. V týchto dňoch by oslávil svoje deväťdesiatiny.

Dodnes platí, že len čo sa objaví na plátne, divák z neho nedokáže spustiť zrak. Pritom však máme po celý čas pocit, akoby ani nič nehral, nesnažil sa a nevyvíjal žiadne mimoriadne úsilie. A práve vďaka fenomenálne a bez očividnej námahy stvárneným zástupom rolí sa zapísal do dejín herectva i sŕdc priaznivcov. A to pritom herectvo nikdy neštudoval!

Chlap každým kúskom tela

Prečítať si, kde sa Rudolf Hrušínský narodil a v čom všetkom účinkoval, môže byť síce obohacujúce, ale oveľa zaujímavejšie sú menej známe pikošky a kľúčové chvíle jeho života. Denník Blesk napríklad informoval o tom, že tretí infarkt dostal herec priamo počas natáčania filmu Jak básníkům chutná život a pracovať na svojom poslednom titule Noc rozhodnutí mohol len vďaka tomu, že podpísal reverz z nemocnice, ktorú už inak neopúšťal. A hoci už doslova mlel z posledného, našiel v sebe nielen silu na herectvo, ale i na žarty s kolegami.

Tí si nemohli nevšimnúť jeho modré ruky celé dopichané od infúzií. "Vážnosť jeho choroby úplne visela vo vzduchu," spomína na posledné stretnutie s ním kolega Jiří Klem. Podľa jeho slov režisér Pavel Háša kázal Rudolfovi Hrušínskému počkať, kým ho ďalší herec vezme za ruku, a potom si ľahnúť a zaspať. "Rudolf vyčerpane otvoril oči a povedal, že si to pre istotu zopakuje. Opakoval pokyny režiséra až na to, že pri slove Ľahni! sa plácol do rozkroku. Tebe to nevravím, odkázal svojmu prirodzeniu. Všetci sme sa rozosmiali. Rudolf dokázal aj pár dní pred smrťou uvoľniť stiesnenú atmosféru. Bol to chlap každým kúskom tela."

Jeho oči dokázali rozprávať

Neuveriteľne pôsobí i príhoda z natáčania filmu Jak básníkům chutná život. "Rudko dostal počas natáčania už svoj tretí infarkt. Chcel, aby ho z Krásneho Dvora, kde sme točili, previezli do Prahy. Odrazu vodič čuchá a hovorí, že mu azda horí auto. Ale kdeže, to len Rudko vzadu fajčil," spomína s láskou režisér Dušan Klein.

Tejto svojej neresti sa herec nedokázal zbaviť, hoci veľmi škodila jeho chorému srdcu. "Rudolfova žena ma prosila, aby som dohliadol na to, aby jej muž pri práci nefajčil. Bola to ťažká úloha. Rudo za mnou totiž prišiel a hovorí: Mám výborný nápad, ako moju postavu vylepšiť. Čo keby fajčila?" zaspomínal si pre denník Blesk režisér, ktorý na Rudolfovi Hrušínskom mimoriadne obdivoval jednu konkrétnu vec. Ako vraví, jeho oči rozprávali. "Bol vlastne stále rovnaký, avšak keď sa pozrel, bola v tom láska, bolesť, hnev... Všetko dokázal vyjadriť očami."

Kemr mu jednu vylepil zo žiarlivosti

Hrušínského neskrotnosť a zmysel pre humor dokazuje i príhoda zo sklonku života, keď mu herecký kolega Josef Kemr, známy napríklad zo seriálu Chalupári, vylepil zo žiarlivosti facku. Denník Aha informoval o tom, že inak tichého a zbožného Kemra k tomu dohnala láska ku kolegyni a inšpicientke Národného divadla Marike Skopalovej, ktorej neskôr odkázal celý svoj majetok. Tá však bola sympatická aj Hrušínskému a z roztopaše ju pľasol po zadku, čo Kemra rozzúrilo do nepríčetnosti.

Bol úplne neschopným šoférom

Keďže si má verejnosť tendenciu spájať herca s konkrétnou ním stvárnenou úlohou, azda najbližšie má Rudolf Hrušínský k postave doktora Skružného v snímke Vesničko má středisková. Rovnako vášnivo sa totiž i v civilnom živote kochal nádhernou prírodou a rovnako neschopným bol šoférom. Pre televíziu Prima si naňho zaspomínal najstarší syn Rudolf. "Tatko sa viac kochal, ako šoféroval. Bol presne tým šoférom, akého hral vo filme Vesničko má středisková. Ako malý chlapec som s ním išiel dvakrát v živote. Prvýkrát mu behom prvých pár kilometrov spadla cigareta za košeľu a tým sa náš výlet skončil. Keď nás zobral na výlet druhýkrát, štipla ho osa."

Narodil sa priamo na javisku

Iná možnosť ako stať sa hercom vlastne pre Rudolfa Hrušínského, vlastným menom Rudolfa Böhma, v hre nebola. S jeho genetickou výbavou, do ktorej prispel napríklad aj predok Josef Kajetán Tyl, bol predurčený na úspech. Do karát mu hral už len samotný fakt, že sa narodil priamo, a to naozaj doslova, na divadelných doskách kočovnej spoločnosti svojho dedka Václava Červíčka-Budínského a obaja jeho rodičia sa živili ochotníckym divadelníctvom. A tak akosi prirodzene spolu s materským mliekom nasával i tajomstvá hereckého kumštu. Meno Rudolf Hrušínský, ktoré prijal za svoje, bolo v skutočnosti umeleckým menom jeho otca. Ten sa však z času na čas predstavoval i ako Otomar Otovalský.

Účinkoval vo vyše 200 filmoch

V mladosti nemal Rudolf Hrušínský ani zďaleka na ružiach ustlané. Z gymnázia ho vylúčili, na konzervatórium sa nedostal, a tak sa vrhol na divadelné spolky. S profesionálnou dráhou herca začal už ako 15-ročný. Divákov si čoskoro úplne podmanil vďaka svojmu pokoju a rozvážnym gestám, nehybnej mimike a nedefinovateľnej melanchólii. Dokázal stvárniť doslova všetko, od komediálnych postáv typu vojaka Švejka po vyslovených zločincov, akým bol napríklad Karel Kopfrkingl zo Spaľovača mŕtvol. V divadle sa predstavil napríklad v tituloch Sancho Panza, Othello, Nebožtík Nasredin, Idiot alebo Lucerna. Počet filmov, v ktorých účinkoval, prevyšuje dvesto. Okrem toho má na svojom konte množstvo rozhlasových rolí, recitačnej i dabingovej práce.

Talent zdedili deti i vnúčatá

Oženil sa na sklonku vojny a v roku 1946 sa mu narodil prvý syn Rudolf. O deväť rokov neskôr rodinku rozšíril syn Jan. Obaja dodnes pokračujú v rodinnej hereckej tradícii a herecké skúsenosti majú aj vnuci Kristýna Hrušínská a Rudolf Hrušínský najmladší. Rudolf Hrušínský vystriedal viacero divadiel. V roku 1960 sa stal členom Národného divadla, kde počas troch desiatok rokov stvárnil svoje kľúčové divadelné úlohy. Venoval sa aj režisérskej práci.

V roku 1968 však podpísal manifest Dvetisíc slov a svoj podpis po augustovej okupácii Československa odmietol odvolať. Bol preto prinútený na sedem rokov sa umelecky umlčať. Mal zákaz pedagogickej činnosti na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení, prestal robiť pre televíziu, rozhlas a film. Napokon však zákaz pominul, začal opäť pracovať a politicky sa angažoval ako poslanec Federálneho zhromaždenia za Občianske fórum. Získal množstvo ocenení, v roku 1988 bol vyhlásený za národného umelca. Zomrel 13. apríla 1994 v Prahe vo veku nedožitých 74 rokov.

Zaznelo z jeho úst

Zľudovené Hrušínského hlášky

• Vesničko má středisková: „Tak víš, kam jeď? Jeď do Pelhřimova, prohlídni si krematorium, ať víš, do čeho jdeš."

• Obecná škola: „Rodiče, kteří chtějí vidět idiota, nechť přijdou do ředitelny."

• Tajemství hradu v Karpatech: „Karbonizujte koksohydráty, termujte nukleáry, akcelerujte moderáty... ohřejte mi párek."

• Jak básníkům chutná život: "Mladý muži, možná jsem blázen, ale nejsem pitomej."

• Spalovač mrtvol: "Dáš si rakvičku, nebo věneček?"

Výber z filmografie

Cesta do hlubin študákovy duše, 1939
Dobrý voják Švejk, 1956
Spalovač mrtvol, 1968
Skřivánci na niti, 1969
Adéla ještě nevečeřela, 1977
Kulový blesk, 1978
Lásky mezi kapkami deště, 1979
Postřižiny, 1980
Pozor, vizita!, 1981
Tajemství hradu v Karpatech, 1981
Slavnosti sněženek, 1983
Tři veteráni, 1983
Vesničko má středisková, 1985
Smrt krásných srnců, 1986
Jak básníkům chutná život, 1987
Obecná škola, 1991

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.