Keď jún, tak Deň daňovej slobody, ak október, tak korupcia podľa Transparency International. Do kalendára komentátora to patrí asi podobne ako MDŽ a Sviatok práce. Hihihi.
Najnovší index vnímania korupcie (CPI) prebehol médiami s klasickým sprievodom, akože "Slovensko je raj úplatkárov", eventuálne "V korupcii nás predbehli len 4 krajiny". Pekné. Ešteže nie štyri na celom svete, ale "iba" v EÚ... Ale to je detail, akurát s pripomienkou, že CPI je práveže o vnímaní, percepcii, skúsenosti, názore, takže si už tvoríme index na rok 2011...
Inak, pohoršenie ako také je opodstatnené. To 59. miesto na zemeguli, s ratingom 4,3, čo nám v Transparency udelili, je prepad a pokračovanie v negatívnom trende, ktorý bol do r. 2007 (4,9) pozitívny. (Na stupnici od 1 do 10, víťazi 2010 sú Dánsko, Fínsko a Singapur s 9,3.) Ten zlom okolo r. 2007 nebudí nadšenie, je však impozantný preto, lebo do júna 2006 chodil po Slovensku jeden opozičný prorok, ktorý točil ako papagáj viac nezmyslov, ale ten, že "Slovensko je krajina s najväčšou korupciou v Európe", opakoval veľmi často. A aj keď za nasledujúce štyri roky, čo bol premiérom, túto métu celkom nedosiahol, Transparency teraz hovorí, že k nej urobil míľový krok.
Ak rovno nepovieme, že sedemmíľový, tak len preto, lebo ak sa obraz roztiahne z detailu na väčší celok, tak vidíme, že dvaja "hlavní" susedia, Česko a Maďarsko, sa prepadali za posledné roky podobne strmým tempom. Niežeby nás dobehli, to sa im nepodarilo (53. resp. 50. miesto), ale rovnaké vektory smerovania akoby predurčovali, že celý Visegrád musí obchádzať akýsi zlý duch... Ale omyl. Skutočnosť, že tretí sused, ktorý je dobrý na porovnávanie, Poľsko, sa za poslednú päťročnicu, naopak, zlepšil o famóznych tridsať miest, napovedá, že najpodstatnejší je duch, ktorý šíria do spoločnosti politici zodpovední za vedenie štátu. Hnilobný pach totálne skorumpovanej garnitúry šírila socialistická vláda Leszka Millera a zlom trendu v Poľsku sa kryje s jej koncom.
K optimizmu by takto mohla nabádať úvaha, že i SR je na prahu pozitívneho obratu, keďže vláda, ktorá korupciu zveľaďovala priamo (sama) i nepriamo (prístupom), zamávala na rozlúčku, a pri moci sú zase tí, ktorí sa zablatili, len po, hm, krky... Háčik, ako práve sledujeme, bude ukrytý v parafráze klasika, že nielen dejiny, ale i vlády sa opakujú ako fraška... Zatiaľ to veľmi vyzerá tak, že skôr budeme vďační za každý jeden mesiac, ktorý prehrmí bez nového škandálu. Ale aj keby sme sa dožili, cesta bude tŕnistejšia ako za Dzurindu. Ak napr. z istého prieskumu vychádza, že polovica konateľov pokladá "neetické podnikateľské správanie za prijateľné, ak to pomôže firme prežiť krízu", veci sa len tak zhurta k lepšiemu nebudú obracať. Špina sa zažrala. Na skutočnosť, že dnes za províziu pri verejnom obstarávaní ešte nevyhrávate, len si poisťujete rovné zaobchádzanie, aby vás nevyhodili hneď zo "súťaže", už nemusia stačiť ani lepšie zákony.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
