Oslavy, ktoré boli manifestáciou národnej jednoty a prezentáciou československej kultúry, umenia, telovýchovných a športových organizácií a spolkov, sa začal na východnom Slovensku pripravovať už v máji. V septembri očakávali v Košiciach návštevu prezidenta Masaryka.
Za národnú jednotu
Necelé tri roky boli obdobím formovania mladej republiky, v ktorej sa ešte spamätávali z vojnového obdobia občania, obce aj mestá a mali obavy z návratu monarchie. Preto na podporu republiky pred jej tretím výročím zorganizovali legionári na 13. júna 1921 do Košíc manifestáciu. Bola to manifestácia za národnú jednotu, za bratstvo Čechov a Slovákov, proti byrokracii v štátnej správe a v úradoch, proti úžere a iným nešvárom. Nazvali ju Táborom ľudu. Čestným podpredsedom Tábora ľudu sa stal spisovateľ Rehor Uram Podtatranský, predsedom legionár Černák, podpredsedom známy košický obchodník, kníhkupec a predseda odboru Obchodníckej jednoty Július Kustra.
Na manifestácii, na ktorú prišlo niekoľko tisíc ľudí, vystúpili okrem výziev k jednote aj proti úradovaniu v maďarčine a podľa starých poriadkov, keď jediným úradným dňom bola streda, hoci na župnom úrade v Košiciach už platili nové každodenné úradné hodiny od siedmej do jednej a v sobotu od deviatej do dvanástej. Vyzvali štátne orgány, aby trestali úžerníkov, priekupníkov a kšeftárov s prenajímaním bytov a obchodných priestorov.
Podporu podnikaniu
Július Kustra prečítal "vyhlásenie k svedomiu československého obyvateľstva v Košiciach". Žiadal v ňom podporu podnikania v plnom rozsahu a okrem iného v ňom uviedol, že "... v Košiciach je nedostatok obchodných miestností, úrok je úžernícky - dvanásť až dvadsať percent, obchod sa stal bezmocný. Českí a slovenskí obchodníci sa musia zomknúť, podporiť a pochopiť heslo Svoj k svojmu." Vyhlásenie po schválení zhromaždením odoslali nadriadeným orgánom v Bratislave a v Prahe aj s dodatkom, že obchodníci v Košiciach už pripravili založenie úverového družstva ako svojpomocného podniku s poskytovaním krátkodobých úverov za prijateľné úroky.
Demonštrácie proti monarchii
Na podporu republiky prebiehali na východnom Slovensku manifestácie aj v októbri, od dvadsiateho šiesteho. V Prešove bola v dvorane Župného domu, kde sa zhromaždili aj obyvatelia okolitých obcí, najviac ich bolo z Kendíc. V Košiciach bola demonštrácia proti monarchii na Hlavnej ulici. Neobišla sa ani bez incidentu, ktorý zvyčajne sprevádza takéto podujatia. Keď sprievod prechádzal popri budove na rohu Hlavnej a Mlynskej ulice, kde bola lekáreň (na tom istom mieste je tam aj teraz), ktorá patrila Leopoldovi Molnárovi. Jej názov "U uhorskej koruny" bol zvýraznený aj plastikou kráľovskej koruny osadenej v múre. Koruna bola prikrytá vrecovinou a možno nebyť toho, azda by nevzbudila pozornosť a nik by sa potom nepokúšal odstrániť ju z múru. Nepodarilo sa to, hoci bola lekáreň na prízemí Hegedušovho činžovného domu (prvého trojpodlažného domu v Košiciach, ktorého majiteľom sa stal L. Molnár), pretože koruna bola privysoko. Podľa Zákona na ochranu republiky bola pripravená na demontáž, a preto ju prikryli, aby zbytočne nevyvolávala emócie. Na druhý deň po demonštrácii tento symbol monarchie z múru vysekali. Podobný osud mali aj niektoré pamätníky pripomínajúce monarchiu.
Prezidenta privítali na stanici
Jeden mesiac pred výročím vzniku ČSR privítali na košickej železničnej stanici prezidenta Masaryka. Pricestoval z Martina, kde sa zúčastnil na verejnom zhromaždení po návšteve Bystričky a zastavil sa aj v Mikuláši. Sprevádzala ho dcéra Dr. Alica Masaryková, známa ako obdivovateľka Slovenska, ktorá sa angažovala v boji proti na Slovensku rozšírenej tuberkulóze v "Masarykovej lige proti tbc" (vo Vys. Tatrách jej postavili sochu), tiež premiér Dr. Edvard Beneš s manželkou a členovia vlády.
Tlač podrobne opisuje, ako na nástupišti v Košiciach prešiel prezident špalierom nastúpených legionárov a vojakov, železničiarov vo vestibule stanice a v parku pred stanicou už čakali Sokoli, mládež v krojoch, predstavitelia žúp, honorácia Košíc, generalita, ako si hostia po vlastných prezreli Košice a mešťanosta neriskoval ich prechádzku na koči, lebo na tých sa zvyčajne vyskytovali problémy zapadnutím kolies do koľají električkovej trate alebo sa splašili kone. Pri príležitosti tejto návštevy vytvoril známy košický maliar Eugen Krón grafický list s vyobrazením Košíc, ktorého originál odovzdal prezidentovi. V októbri mal Červený kríž predávať ďalšie exempláre a získanú sumu darovať chudobným deťom.
Dôstojné oslavy
Z toho, čo všetko bolo na október pripravené, bolo jasné, že sa s organizáciou muselo začať v máji. Predovšetkým sa to týkalo umeleckých programov. Slovenské národné divadlo začalo po dvojmesačnej príprave turné po Slovensku s jednomesačným hosťovaním v Prešove, V repertoári malo sedem titulov od slovenských a českých autorov a Gogoľovu ženbu.
Začali hrať v Prešove 1. októbra a predstavili sa Palárikovým Inkognitom s Jankom Borodáčom, Oľgou Orságovou a Andrejom Bagarom. Ďalší súbor bol do konca septembra v Košiciach, kde každoročne pravidelne hosťoval, pretože Košice mali síce Východoslovenské národné divadlo, ale nemali vlastný súbor. V Mestskom divadle v Prešove si pripomenuli nedožitú storočnicu K. H. Borovského, kde tiež košickí maliari vystavovali svoje diela a pripravili aj výstavu reprodukcií diel starých českých maliarov. Vojenská posádka s legionármi výstavou prezentovala československé zahraničné vojsko.
Múzeum v Košiciach prekvapilo verejnosť v októbri výstavou starých portrétov a miniatúr z celého Slovenska, zapožičaných aj od ich súkromných majiteľov. Divadelné predstavenia pripravila Jednota divadelných ochotníkov v Košiciach Kollár a "Veľké cvičenie dorastencov, mužov a žien" telovýchovná jednota Sokol v Poprade-Veľkej a okolí. V 20. rokoch boli veľmi časté vystúpenia Sokola a vojakov v každom ročnom období a v Košiciach sa konali aj po nedeliach v obľúbených výletných miestach.
Bezpečnostné opatrenia
Tieto opatrenia pozostávali v Košiciach zo zvýšenej kontroly verejného poriadku v poslednom októbrovom týždni. Predovšetkým polícia dôsledne kontrolovala dodržiavanie tzv. policajnej hodiny v hostincoch, reštauráciách a kaviarňach, ktoré boli povolené zvyčajne do 22. hodiny, priestory železničnej stanice, lebo tam sa zdržiavali skúsení zlodeji a pašeráci z celej republiky. Od 27. októbra do konca mesiaca platil zákaz predaja alkoholických nápojov, piva a vína, a to v celej ČSR. Ako je známe, v dobe, o ktorej píšeme, bol i niektoré základné potraviny, tabak a cigarety regulované prídelom určitého množstva a niektoré boli aj voľne predajné. Od 26. októbra pozastavilo Ústredné riaditeľstvo Čsl. tabakovej réžie na "krátky čas" - bližšie neurčený - predaj cigariet Zora a Športka pre civilné obyvateľstvo a ich zásoby dalo k dispozícii vojsku.
Jedným osobitným opatrením týždeň pred oslavami bola kontrola telegramov. Pošta ich mohla prijímať a odosielať v slovenčine, češtine, ruštine, poľštine, srbochorvátčine, francúzštine, taliančine a rumunčine. Odosielateľ musel uviesť a preukázať svoju adresu a každý telegram bol prísne cenzurovaný. Všetky súkromné telegrafické stanice boli prechodne zatvorené. Tým sa mal zamedziť akýkoľvek kontakt, ktorý by mohol napomáhať snahám obnovy monarchie. Ak by sme mali zhrnúť atmosféru osláv, prebiehali s nadšením, aj s obavami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
