No. V pondelok dostali pozdrav z bruselskej komisie, ktorý znel, že všetky takéto plány sú neprijateľné (podpísaný Olli Rehn, ktorý mal odprosiť Radičovú za drzé poznámky).
Skôr, než si ukážeme, kde má pudel jadro, vlejme kvapku slivovice do žíl priateľom rozpočtového alkoholizmu. Definitíva to nie je, EK je malý pán v tejto kauze. Záverečné slovo povie Európska rada. Tam bude komisársky verdikt zrejme potvrdený, avšak z balíka ponúk a protiponúk môžu vyliezť ešte rôzne „bartre" a kompromisy.
Slovenská vláda argumentuje, že by bolo nespravodlivé, keby po zavedení prísnejšieho posudzovania a trestania dlhov, mali rovnaký „slepý" limit (3 percentá HDP) aj tí, ktorí reformu penzií urobili, aj tí, ktorí nie. Kde je tu spravodlivosť, ak napr. Slovensko musí priznať tých cca 600 mil. eur, ktoré sa ročne „preklopia" z priebežného systému do fondov, kým napr. Francúzsko, ktoré žiadny súkromný pilier nemá, sa môže len smiať? No toto? A ešte: Kam sa to dostaneme, ak „pravidlá hry budú odrádzať členské krajiny od užitočných zmien, ktoré znižujú do budúcnosti tlak na verejné financie"? (Tak. Pravidlá nemajú reflektovať realitu, ale mentálny stav politikov. Hahaha.)
Slovenské argumenty majú iba jednu dieru, asi tak o tri prsty menšiu ako tá uprostred galaxie. No. Predstavme si na chvíľu, že neexistuje žiadna Európska únia, ani euro, ani Maastrichtské kritériá (a pod.). A položme otázku: Mení to niečo na tom, či SR potrebuje, alebo nepotrebuje dôchodkovú reformu? Vôbec nič. Ten, kto ju neurobí teraz, v budúcnosti zareve. Hrozne. Slovensko reformuje dôchodky kvôli sebe a naozaj, keby nebolo v EÚ, môže si rátať-nerátať do deficitov, čo len chce. Avšak, akokoľvek bude účtovať, nezníži to ani o jediný cent tú sumu, ktorú si musí štát každý rok požičať, aby vedel financovať svoju prevádzku.
Takže, ak by aj Mikloš nechal zmiznúť tých 600 mil. eur na druhý pilier ako Copperfield televíznu vežu, z pozície SR voči bankám a investorom, čo sa týka dlhu i deficitu, to nezmizne. Stále si tieto peniaze musíme požičať a neskôr s úrokom vrátiť. Čiže nižší schodok, ktorý v rozpočte vykáže, je takto vlastne bluf na trhy, ktorým sa má ukazovať lepší stav verejných financií, než v skutočnosti bude. Namiesto toho, aby zvolili jediné principiálne riešenie, ktorým je znížiť o 600 mil. eur iné výdavky (prebytkový rozpočet!), vláda chce využiť skutočnosť, že na európskej úrovni existuje centrálne porovnávanie deficitov a dlhov, ktoré z podstaty vecí nemôže byť ku každému rovnako spravodlivé. Takých nákladov súčasnosti, čo znižujú deficity budúcnosti, sa dajú predsa vyšpecifikovať desiatky. (Napr. odváži sa niekto tvrdiť, že dnešná investícia do vzdelania nezvýši o 30 rokov HDP, teda zníži dlh? Jediný rozdiel, že toto sa nedá merať, je irelevantný.) To, že bez reforiem zakladajú dôchodky horu nezvládnuteľných dlhov do budúcnosti, nie je chyba tej budúcnosti, ktorej bremeno „milosrdne" preberáme. Je to chyba idiotského nastavenia systému v súčasnosti (minulosti). Také je to triviálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
