leží.
Väzba časti (skupinky?) SDKÚ na úradujúceho prokurátora, ktorá sa zviditeľnila, vyzerá byť podstatnejšia, než samotný výsledok hlasovania (3. novembra). Predstava, že jediný generálny prokurátor, ktorý dokáže zahrabať pod zem financovanie SDKÚ, sa volá Dobroslav Trnka, je, samozrejme, hlúpejšia ako naivná. Prečo by to nevedel rovnako ten iný nominant, ktorého si mohol údajne vybrať (ako potvrdili koaliční priatelia) podľa svojho gusta osobne Mikuláš Dzurinda? Skutočnosť, že predseda SDKÚ nechcel ani divokú kartu, ktorú mu núkali (!!), umocňuje podozrenie, že to nemusí byť len financovanie (ktoré vyšetruje špeciálny prokurátor!), čo robí z Trnku a „old boys" SDKÚ sprisahancov. V minulosti môžu ležať i iné (i keď súvisiace) temné škvrny, ktoré dnes zhodnocujú Trnkovu pozíciu (nikto iný nemá informácie). Záťažou pre vládnutie, v zmysle etických pochybností i v zmysle časovanej bomby, by však do budúcnosti boli aj nezávisle na výsledku voľby.
Najväčšmi zaráža nezrozumiteľná logika, ktorá viedla do podateľne kroky Stanislava Janiša. Namiesto toho, aby Smeru, ktorý si sám Trnku navrhol (a je absolútne vylúčené, že o tom nevedeli), anonymne v tajnom hlasovaní „pomohli" tak, že nikto by sa nedozvedel, kto porušil koaličnú dohodu, Dzurinda a spol. na seba vedome strhli pobúrenie partnerov i národa. To nemá rozumné vysvetlenie, len krkolomné. Napríklad obludnosť, že Trnka si sám nadiktoval podmienku, aby prokurátorská koalícia Smer-SDKÚ nebola tajná, ale verejná, nedáva žiadnu logiku z jeho strany.
Čokoľvek z urny 3. novembra vypadne, Trnka nie je Harabin. Toto rozlíšenie patrí do obrazu, veď pre bývalú opozíciu, teda SaS, Most, KDH, a ani zrazu pištiacu verejnú mienku, najväčší a ani zásadný problém on nepredstavoval. (Keďže českých analógií nie je nikdy dosť, len v zátvorke: Trnkova česká kolegyňa, ktorá sa práve odvoláva v Prahe, má výrokom súdu potvrdené, že je členkou „justiční mafie".) Predstava, že pod vedením niektorého z alternatívnych kandidátov (SaS, Most, KDH, resp. SDKÚ-Radičová), ktorí obaja začínali kariéru ako žalobcovia za boľševického zriadenia, sa prokuratúra na Slovensku nejako znateľne odlíši od toho, čo reprezentuje Trnka, je na rozhraní nemiestneho optimizmu a fantastična. Tento post si pýta mladú hlavu, ktorá študovala na Západe, s boľševikom husi nepásla a budovu prokuratúry videla len zvonka.
Keby sa Radičová teraz „vzmužila" (feministky odpustia) a povedala, že buď ja, alebo Trnka, urobila by hlboký rez do klubu SDKÚ a oslavu 10. narodenín strany (17. november) by Dzurindovi dosť skomplikovala. Neurobí to, keďže ako už predviedla s von Hayekom, medzi etikou zodpovednosti a etikou presvedčenia si už vybrala. Tento spôsob kandidatúry Trnkovi viac ublížil ako pomohol, avšak vzťahy a väzby, ktoré nominácia vyplavila, sú bremenom, ktoré nevymaže akýkoľvek výsledok hlasovania 3. novembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
