Po júnových dažďoch a následných zosuvoch pôdy museli v obci Nižná Myšľa (okres Košice-okolie) zbúrať 26 domov. Mnohí ľudia ostali bez strechy nad hlavou. Väčšina dostala náhradné bývanie v plechových kontajneroch na konci obce, cítia sa tam však vraj ako vo vyhnanstve.
KOŠICE. V bytoch s rozlohou pár desiatok štvorcových metrov žijú dôchodcovia, rodiny s malými deťmi. Nedávno tam jedna 45-ročná žena skonala na infarkt. Nájomníci od štátu dostali odškodné na najnutnejšie veci, niektorí však tvrdia, že nevideli ani halier.
Žijú na pár metroch s tromi deťmi
Ladislav Orlovský býval v Košiciach na Sídlisku nad jazerom. Má tri deti, najstaršie vo veku 12, najmladšia dcérka má len štyri. S manželkou sa pred časom rozhodli, že si kúpia dom. Výber padol na Nižnú Myšľu.
"Bol to len obyčajný holodom pod kostolom. Predali sme teda košický byt, zobrali si hypotéku a začali rekonštruovať," hovorí Ladislav.
"Dali sme ho dokopy, nasťahovali sa, ale bývali sme tam iba mesiac. Potom zrazu prišli zosuvy pôdy a nám neostalo takmer nič. Stále platím hypotéku za zničený príbytok, chcem si však zobrať ďalšiu a postaviť nový dom. Určite to však nebude v Myšli, chcem ísť odtiaľto čím skôr preč."
V kontajneri býva len sporadicky, pracuje totiž v Bratislave, a tak tam chodí iba na víkendy. Momentálne sa snaží urobiť všetko preto, aby ochránil rodinu pred blížiacou sa zimou.
"Celý kontajner funguje na elektrinu, mesačne vychádzajú zálohové platby na 230 eur, preto teraz zháňam úspornejšie elektrospotrebiče. V noci síce máme lacnejší prúd, ale kúpať deti v noci alebo prať je nezmysel. Mali sme tu už aj myši. Čo sa týka odškodného od štátu, nedostal som ani groš, len nejaké veci z humanitárnej pomoci. Na začiatku to bolo čosi neskutočné. Kým plochu pri kontajneroch nevysypali kameňmi, bolo tu blata neúrekom. Kúpili sme si gumáky, prezúvali sa v aute."
Babička Ruščáková už nič dobré nečaká
Od osemnástich rokov žila 79-ročná Margita Ruščáková v dome na Hlbokej ulici. Predtým mala tri izby pre seba a tri mal k dispozícii jej syn. Katastrofa jej prevrátila pokojnú starobu doslova naruby. Pani Ruščáková po nej nejaký čas bývala u syna, potom odišla do kontajnerovej osady. Spoločnosť jej robí sučka Ryška.
"Keď prišli zosuvy, utekali sme rýchlo preč, človek si musel ratovať holý život. Dom zbúrali. Manžel mi zomrel, teraz som dala z dôchodku za toto ubytovanie 200 eur. Neviem, čo bude ďalej. Aby som trochu ušetrila, syn mi sem dal plynovú bombu, lebo variť na elektrine by bolo veľmi drahé. Už som sa udomácnila. Nemôžeme sa ľutovať, i keď to nie je ľahké. Koľko som sa ja už naplakala, neuveríte. Trikrát ma operovali, mám cukrovku, problémy so žalúdkom. Keď si pomyslím, aký veľký dom som mala. Je to hrozné."
Ďalšia perspektíva? Vraj domov dôchodcov
Peripetie prežili aj Anna a Stanislav Nagyovci (na snímke). Anna pracovala v Rakúsku, aby zarobila na rekonštrukciu domčeka na Staničnej ulici.
Prišli prívaly zeminy a dom zničili. Rodina nemala kde bývať, našli si podnájom v Košiciach. Žili tam štyri mesiace, niekedy nemali ani na nájomné.
"Dom sme mali už takmer zrekonštruovaný, keď prišli zosuvy," zaspomínala si pani Anna.
"Dom sa stal neobývateľný. Mám postihnutú dcéru, celá tá situácia bola o to horšia. Musím však poďakovať redaktorom denníka Korzár. Keď napísali o našich problémoch s peniazmi na nájomné, hneď na druhý deň mi jeden podnikateľ priniesol 200 eur, neskôr prišli vojaci, ktorí medzi sebou takisto vyzbierali pre nás nejaké peniaze. Teraz máme ďalšie starosti, dcéra od nás odišla, predtým bola v nemocnici."
Nagyovci hovoria, že žiadne odškodné im nevráti zničený dom. Čo s nimi bude ďalej, nevedia. Anna rozmýšľa, že opäť začne pracovať v zahraničí, aby zarobila aspoň na živobytie. Síce s úsmevom, ale cez slzy hovoria, že asi skončia životnú púť v domove dôchodcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
