Čarovný skalný svet obrov za svoj vznik vďačí dávnovekým vulkánom. Tiahne sa Zemplínom, Šarišom i Abovom. Pohorie dlhé okolo šesťdesiat kilometrov zo severu na juh ponúka množstvo neobyčajných lokalít. Jedna z nich - Údolie obrov - môže pokojne súťažiť so svetoznámymi dolinami podobného charakteru a ich maxibizarnosťami. Pýšia sa nimi v Európe, v USA, Austrálii, Ázii či v Južnej Amerike.
Obri sú v legendách stále populárni a nedá sa úplne vylúčiť, že kedysi na našej planéte naozaj žili. Z času na čas sa objavujú informácie, že boli nájdené kosti ľudí mimoriadne vysokého vzrastu. V čase dinosaurov sa mohli takíto velikáni pokojne špacírovať s veľjaštermi na vôdzke. Obri, ktorí dodnes existujú aspoň v skalných podobách, sú oddávna častými hrdinami legiend, bájok, povestí. A ľudí vysokého vzrastu v našej populácii stále pribúda. Možno sa blíži nová doba obrová.
K obrej popularite Slovenska prispieva nepochybne slávna maxistopa v andezitovej skale neďaleko známeho vrchu Oblík. V blízkosti prírodnej rezervácie si ľudia celé generácie lámu hlavy nad možnými vysvetleniami tejto záhady.
Goliáš v horúcej láve
Jedna z najrozšírenejších legiend posúva vznik odtlačku, ktorý má dĺžku pol metra a šírku 15 centimetrov, do čias vzniku sopečného pohoria. Vraví, že obri žili na Zemi práve v tomto nebezpečnom čase. Dynamická fáza vývoja horstva v spoločnosti množstva činných sopiek im však komplikovala život.
Jeden z dávnych goliášov, ktorý blúdil pomedzi ohnivé lávové prúdy, si z pobytu v týchto miestach odniesol mrzkú popáleninu. Darmo žil na veľkej nohe, zapadol hlbšie do horúcej lávy, ktorá páli rovnako bolestivo obra i trpaslíka...
Stopu po lokalite dávnovekého termického úrazu vidno stále. Turisti sa preto neďaleko, v samotnom Údolí obrov, v spoločnosti skamenených titanov zo zvedavosti usilujú objaviť aj zraneného vlastníka popálenej končatiny. V bizarnom skalnom svete pozoruhodného údolia na brehoch Starého potoka sa môže dobrodružnému bádaniu venovať každý, kto má fantáziu. Do vôle tu možno objavovať obrie formy najrozličnejších tvarov, polôh a symbolov, veď skaly sú v jedinečnom Údolí obrov miestami vysoké aj viac ako osemdesiat metrov.
Možno kamenný oltár
Sú však aj iné legendy. Skala s odtlačkom vraj bola súčasťou lokality, kde ľudia uskutočňovali už v dobe bronzovej magické obrady a polmetrová priehlbinka bola ich súčasťou.
Ďalšia legenda je prozaickejšia - maxistopa údajne vznikla v čase tatárskych či tureckých vpádov a nebezpeční nájazdníci si na kameni brúsili svoje smrtonosné zbrane tak intenzívne, až vznikla slávna jama.
Neďaleko skaly so stopou obra sa nachádza ďalšia, ľudia ju nazývajú i Písaným kameňom. Voľakedy bol oveľa väčší. Ľudia z neho odlamovali andezit, obľúbený stavebný kameň, až kým na veľkej skale neobjavili cenný starý záznam - záhadné litery, medzi ktorými zreteľne dominuje písmeno A. Vraj aj sem prišli Rimania, ktorým velil Marcus Aurélius. Za áčko na Písanom kameni možno vari poďakovať vojakom tohto muža, ktorého nazývali aj filozofom na cisárskom tróne.
Znalci Slanských vrchov vravia, že najvhodnejší čas pre návštevu Údolia obrov nastáva práve teraz, v jeseni. Zo stromov opadáva lístie a nič necloní výhľadu na skalné fantázie legendárneho Údolia obrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
