Korzár logo Korzár
Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky
KOŠICE MALI TO, ČO INÍ NIE: ASFALTOVÉ CHODNÍKY

Za čo treba vďačiť mešťanostovi Münsterovi

Košice ako centrum východného Slovenska nepatrili v polovici 19. storočia k nadšencom technického pokroku a vždy našli dôvod, ako ho zdržať pred mestskými bránami.

Mlynská ulica. Ako prvá mala asfaltové chodníky aj cestu do parku, čím získala moderný vzhľad.Mlynská ulica. Ako prvá mala asfaltové chodníky aj cestu do parku, čím získala moderný vzhľad. (Zdroj: archív)

V tých časoch aj ako vidiecke mesto, ktorým sa stali z niekdajšieho po stáročia trvajúceho obchodného centra, už mohli mať mestskejší charakter, lenže bez elektriny a vodovodu ho ťažko mohli získať.

Iné východoslovenské mestá ich predbehli. Košice mali zavedený vodovod až po Bardejove, pretože desať rokov sa mu nie občania, ale samotní mestskí poslanci bránili a elektrinu zaviedli až ako piate mesto na východnom Slovensku s odôvodnením, že je to veľká investícia, najmä ak by museli popri nej udržiavať aj plynové verejné osvetlenie. (Prvú vodnú elektráreň mala Gelnica na Hnilci.) Košičania však mali to, čo iní nie: asfaltové chodníky a ulice v centre mesta.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Jedno z prvých v Uhorsku

Košice boli jedným z prvých miest na Slovensku aj v celom Uhorsku, kde začali asfaltovať chodníky a ulice. Prvou ulicou, na ktorú položili asfaltový koberec, bola Mlynská. S obchodmi, hotelmi a efektným vstupom do parku cez most pri Jakabovom paláci ponad dnes neexistujúci mlynský náhon (namiesto neho je v niekdajšom jeho koryte mestská komunikácia), bola jednou z najkrajších ulíc, no asfalt jej dodal mestskejší a dôstojný vzhľad.

Ako prvé začala anglická firma Neuchatel Asphalte Company úč. spol. asfaltovať chodníky na Mlynskej a na Hlavnej, čo malo u Košičanov nad očakávanie priaznivý ohlas. Boli nimi nadšení. Po tejto reakcii aj po zaťažkávajúcej skúške chodníkov dalo mesto tejto firme ďalšie objednávky. Pre firmu bola plocha desaťtisíc štvorcových metrov dostatočne veľká na to, aby si zriadila v Košiciach na starej Moldavskej ceste pobočku. Viedla ju betonárska firma Kitzbichler a spol., špecializovaná na zavádzanie vodovodov, kanalizácie a plynu do domov. Táto firma mala v Košiciach sídlo aj v nasledujúcich rokoch ich stavebného rozvoja a rekonštrukcie verejných budov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na čele Košíc 34 rokov

S návrhom asfaltovania prišiel mešťanosta Teodor Münster (1833 – 1909). Chcel dať mestu lepší vzhľad a ľuďom čistejšie prostredie. Mestská rada návrh odobrila a napodiv bola proti tejto novinke iba menšina členov mestského zastupiteľstva. Münster stál na čele mesta ako jeho mešťanosta nepretržite neuveriteľných tridsaťštyri rokov od roku 1872 do roku 1906. V roku jeho nástupu do tejto funkcie malo mestské zastupiteľstvo 88 členov. Z nich bola polovica volených a polovica virilných členov, teda takých, ktorí platilii najvyššie dane, lebo patrili k najmajetnejším občanom mesta. Mali právo vyjadrovať sa k prerokúvaným záležitostiam na zasadnutiach, ale nemali právo hlasovať ako volení členovia.

Teodor Münster ako znalec problematiky verejnej správy vykonával aj funkciu kráľovského radcu a bol členom i funkcionárom viacerých spolkov v Košiciach, ako napr. Spolku pre domácku výrobu – túto aj propagoval a podporoval – alebo Spolku pre podporu chudobných študentov.

V dobe, keď bol Teodor Münster zvolený za mešťanostu, trvalo funkčné obdobie prvého muža Košíc šesť rokov. Po jeho uplynutí ho znovu zvolili, čo sa stalo šesťkrát po sebe. Počas posledného funkčného obdobia – v roku 1906 – požiadal o penzionovanie, no penziu si užil iba krátko, do roku 1909, kedy zomrel. No dožil sa toho, keď sa v roku 1896 na Mynskej a Hlavnej začali ukladať káble elektrického vedenia, i elektrického verejného osvetlenia v roku 1900.

Skryť Vypnúť reklamu

Myslel na budúcnosť mesta

Vďaka Münsterovej zodpovednosti za veci verejné, predvídavosti o rozvoji Košíc vzhľadom k jeho geografickej polohe, predpokladanému rastu počtu obyvateľov a ich potrieb, i k vojenskému významu Košíc, sa z vidieckeho mesta postupne stávalo administratívne centrum východného Slovenska s kultúrnym a vzdelávacím zázemím. Roku 1850 mali Košice 13 034 obyvateľov, v roku 1880 takmer 27-tisíc a v roku 1900 sa ich počet zvýšil na 40 102.Prevládala malovýroba a maloobchod, v hospodárskom raste predbehli Košičanov spišské mestá banskou ťažbou a železiarskou výrobou.

Mešťanosta bol iniciátorom zriadenia nových stredných a odborných škôl, kultúrnych ustanovizní, zaslúžil sa o vznik nového divadla i múzea, o výstavbu kasární i drevených barakov v Barci, slúžiacich ako dočasné kasárne, kým nepostavili nové. Predpokladal, že vojenská posádka sa bude rozrastať. Kasárne stoja dodnes a prebudovávajú sa na kultúrne účely.

V poslednej tretine 19. storočia sa začal v Košiciach stavebný ruch. Nestavali sa iba kasárne, školy, ľudia potrebovali byty a vzácne stavebné pamiatky záchranu. Záchranu kultúrnych pamiatok presadzoval mešťanosta Münster a za neho sa začala rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety aj Michalskej kaplnky. Neoceniteľnú pomoc v záchrane pamiatok a nielen v Košiciach poskytoval profesor košickej reálky v Uhorsku, známy a uznávaný historik umenia, architekt Viktor Myskowszky (1838 – 1909) – na budove terajšieho gymnázia na Poštovej ulici má pamätnú tabuľu – ktorý bol členom komisie pre dozor nad rekonštrukciou Dómu sv. Alžbety. Aj V. Myskowszky patril k zakladateľom múzea a ako člen Hornouhorského muzeálneho spolku poskytoval odbornú pomoc pri výbere a usporiadaní muzeálnych exponátov.

Stavebníctvu sa darilo

O tom, že stavebníctvo zaznamenalo konjunktúru, ako sme spomenuli, v poslednej tretine 19. storočia, svedčia údaje v správach Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach, čím získame akú-takú predstavu, čo sa v tejto oblasti v Košiciach dialo. Situácia v stavebníctve bola závislá od celkovej konjunktúry. V roku 1882 bolo v meste vydaných 21 stavebných povolení na nové budovy, 32 na rekonštrukciu budov – 18 hospodárskych a na 7 inžinierskych stavieb. Za aký čas sa stavby realizovali, to sa v správe OPK nepíše.

Je jasné, že stavebníctvo potrebovalo pracovné sily a to aj odborné, remeselné. Jestvuje štatistka, ktorá podchytila za roky 1880 - 1885 stavebné remeslá v Košiciach. Podľa nej bolo počas uvedených piatich rokov v meste evidovaných šesť až desať staviteľov, dvaja až ôsmi tesári, šiesti až dvanásti maliari. Do akej miery sú tieto čísla pravdivé, na to dnes neodpovie nik. Nuž, je to žalostne málo vzhľadom na to, že stavební podnikatelia zamestnávali niekoľkonásobne vyšší počet stavebných remeselníkov. Veď iba jeden zo známych košických staviteľov Jakab, podľa ktorého je pomenovaný povestný palác ako Jakabov, zamestnával v 60. rokoch 19. storočia štyridsať murárov a stovku rôznych robotníkov. Či boli všetci z Košíc, nevieme. Je známe, že okolo roku 1886 zamestnával až 90 murárov, 20 tesárov a 180 rôznych robotníkov, medzi nimi aj nie Košičanov.

Konečne modernizácia

So začiatkom 20. storočia vstúpila do mesta stavebná stagnácia. Prejavila sa v nadbytku stavebných materiálov a v nedostatku nových, moderných druhov. Trvala štyri roky a zopakovala sa aj v roku 1908. Našťastie nepostihla v Košiciach stavebných robotníkov, pretože pracovali na výstavbe mestskej kanalizácie. Mesto sa modernizovalo, čo bolo aj cieľom mešťanostu Münstera. V roku 1901 pracovalo v Košiciach na výstavbe kanalizácie, vodovodu, vodojemu, úprave ulíc podľa štatistiky OPK 899 ľudí, pričom bol stále nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Na príčine bolo zanedbanie učňovského školstva a zlá starostlivosť o učňovský dorast. Náklady na výstavbu vodovodnej siete boli 4 milióny 144-tisíc korún a na všeobecné kanalizačné práce pripadlo poldruha milióna.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  3. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  4. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  6. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  7. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  4. AURES Holdings sa vydáva na západ
  5. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  6. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Reverzné inžinierstvo na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 944
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 824
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 16 396
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 827
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 884
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 726
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 933
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 850
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 6 589
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 5 784
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Pozrite si zoznam, kde sa môžete prihlásiť.

Teraz
Ilustračné foto.

Počet hospitalizovaných stále klesá.

29m

Budú tam prebiehať stavebné práce.

54m
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 375-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 11 106 obetí.

2 h
Ilustračné foto.

Vláda v piatok prijala uznesenie k zákazu vychádzania.

16. apr
Český premiér Andrej Babiš.

Česká polícia pátra po mužoch, ktorí mali byť aj za otravou Skripaľa v Británii.

15 h
Kráľovná Alžbeta II. oslavuje 94 rokov.

V stredu 21. apríla kráľovná oslávi 95. narodeniny.

11 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop