Detrnkizácia

Informácia, že koalícia sa ani do včerajšieho večera nedohodla na obsadení postu generálneho prokurátora, je pozitívna zvesť v tom zmysle, že právo nominácie zrejme nie je zakotvené v neverejnom dodatku ku koaličnej zmluve.

Vzhľadom na to, čo sa deje po regiónoch v štátnej správe či podnikoch, nešlo by zas až o také veľké prekvapenie...Nech už dedičstvo po Trnkovi prevezme ten z KDH či onen z Most-u, čo je užšie finále, podstatné pre rovnováhu duše je neočakávať nejaké zlepšenie... Presne tak, ako aj v menej významných inštitúciách, kam sa nevolí v parlamente, ale rovno nominuje, základný problém neleží v osobách, ktoré systém len produkuje, ale hlbšie. Špeciálne o prokuratúre, súdoch a celom justičnom okruhu sa dá povedať, že ak je niekde medzi Slovenskom (a vôbec novými demokraciami) a "starou EÚ" rozdiel vôbec najmarkantnejší, tak sme priamo v ohnisku. Môžeme odpadávať nad zaostalosťou napr. politickej kultúry, médií, občianskej spoločnosti a kadečoho ešte (veľmi ani nemusíme, v niečom sme na tom aj lepšie). Ak ale veľmi plačeme, napríklad, nad rozšírením korupcie, tak primárnou príčinou, ktorá stojí zrejme aj nad zlou legislatívou a jej autormi, je fakt, že neexistuje ozajstný strach z represie. (Resp. je slabý.) Prečo asi? Povedomie, že dám úplatok a ruka zákona ma chytí pod krkom, je na SR (a ČR, MR, PR) o dosť slabšie, než nielen napr. v Nemecku, ale trebárs i Taliansku. To, že Dobroslav Trnka nebol na politike nezávislý, nemôže byť na tomto mieste žiadny objav. Minimálne päťkrát sme upozornili na bleskové reakcie, ktorými ohuroval po "mimoriadnych" tlačových konferenciách predsedu Fica. A to nielen po Veľkom Slavkove či švajčiarskej stope SDKÚ, ale i úplných hlúpostiach, akou bol napr. monológ Daniela Lipšica (ospravedlnil sa za účasť vo vláde, ktorá bola podozrivá z "kupovania poslancov"). Tieto výstupy nesmierne kontrastujú s apatiou flegmatika, ktorú vyvinul napr. po prezentáciách Bohumíra Hanzela v súvislosti s financovaním strany Smer... To, že k veci by pristúpil podstatne iniciatívnejšie, keby tušil, ako dopadnú voľby, je síce pravda, ale zrejme nie dosť presvedčivý argument pre novú koalíciu, aby mu zverila ešte jeden mandát. I tak je chýr, že špeciálne SDKÚ by veľmi nenamietala, keby Trnka pokračoval, minimálne zaujímavý. Vedno s voľbami nového "generála" sa vždy spúšťa debata o veľkej reforme celej prokuratúry, keďže správne sa poukazuje, že je príliš "monokratická", čo je dedičstvo ešte po boľševikovi. Pri tom menuete, ktorý opisujú vo štvorke okolo tejto stoličky, by azda stálo za hriech uvažovať o takom nominantovi, ktorý by ako prvý z generálnych prokurátorov nebol proti. Niežeby to samo osebe nevestinec na kláštor menilo, ale určitý akčný plán ako dôkaz túžby po zmene by takto vedeli aspoň simulovať. Namiesto nemiestnych očakávaní je však múdrejšie pripomenúť minimálnu latku, ktorou je prežiť túto vysokú nomináciu bez koaličného konfliktu. To, že generálny prokurátor by sa v slušnom štáte mal hľadať a vyberať zásadne inak, je poznámka pod čiarou dejín.