Rebríček je rebríček, a preto nás môže hriať skutočnosť, že prvýkrát nie sme v nejakom hodnotení na chvoste tabuľky. Mnohokrát aj za rozvojovými krajinami. A tak, čo by sme za to dali, keby napríklad niektorá z našich vysokých škôl bola zaradená aspoň na päťstom mieste medzi 500 najlepšími vysokými školami sveta? Asi by sme všetci skákali od radosti. Nie tak náš boháč Slota. On si nemyslí, že je najbohatší, dokonca vraj nie je ani len tak jednoducho bohatý. Pár luxusných vecí síce používa, tie nie sú jeho, tie mu iba požičiavajú majetnejší kamaráti, aby mu neprišlo ľúto... Raz darmo, prihlásiť sa u nás k bohatstvu nie je práve v najväčšej móde, najmä ak sa do tejto kategórie zaraďuje politik... Doteraz bol u nás jediným takým príkladom Vladimír Mečiar. Ten, keď odchádzal z politiky ako premiér, bol doslova chudobný ako kostolná myš. Možno mu, lebo sme sa to od nikoho nedozvedeli, potom jeho obdivovatelia, priaznivci a voliči urobili celonárodnú zbierku, z čoho si mohol na staré kolená kúpiť Elektru, pozemky, hotely a ďalšie nehnuteľnosti pre seba i všetky svoje deti. A chválil sa týmto svojím majetkom niekedy? Ani ho vo sne nenapadlo. Jednoducho, nemá sa čím. Veď za všetko, čo má, môže ďakovať len a len svojim oddaným, ktorí ho doslova zachránili od chudoby... A teraz Slota. "Myslím si, že je to absolútna hlúposť. Bol by som rád, keby som si niekde mohol vyzdvihnúť tých sedem-osem miliárd", reagoval na rebríček Slota. A vôbec. Mohli by mu už konečne dať pokoj s tým jeho majetkom, luxusnými autami, lietadlami, domami. Veď si už skoro ústa zodral čo neustále len opakuje, že on nič nemá a ruku derie neustálym vypisovaním samých núl do kolónok majetkových priznaní... A Týden ešte píše, že po každej zarobenej miliarde usporiada veľkolepý večierok. Čo potom oslavuje na tých menších večierkoch, ktoré usporadúva medzi dvoma veľkými?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
