KOŠICE. Ako asi žijú afganské deti? Na túto otázku už vedia odpoveď žiaci zo Základnej školy na Bukoveckej ulici v Košiciach. Spoznali miestne obyčaje, ochutnali afganský chlieb, obliekli si tradičný ženský odev a dozvedeli sa, aké problémy trápia túto krajinu.

Naprázdno neobišla ani Aschiana Shar e naw school - základná škola v afganskom hlavnom meste Kábul. Miestne deti sa aspoň na diaľku dozvedeli, čo všetko sa učia ich slovenskí kamaráti, ktorí im pravidelne vyrábali a posielali rôzne učebné a darčekové predmety.

Veľké rozdiely

Bodkou za vzájomným poznávaním dvoch odlišných kultúr bola návšteva dvoch Afgancov priamo v Košiciach. Kamela a Jan Agha prišli, aby mohli na vlastnej koži okúsiť, ako sa učia slovenské deti. Žiaci zo ZŠ na Bukoveckej pripravili hosťom pestrý program. Ráno ich privítali ľudovými piesňami, básničkami a ukážkami tradičných slovenských zvykov. Návštevníci si pozreli aj to, ako prebieha výučba.

To, koľko možností vzdelávania žiaci na slovenských školách majú, neprestávali obdivovať. Mladá Kamela nie je učiteľkou, pretože pracuje vo Švédskom výbore pre Afganistan, ale vie, aké sú pomery v jej domovine.

"Som prekvapená, aké neobmedzené možnosti majú na vašich školách žiaci a učitelia. Máte tu veľmi dobré podmienky na vzdelávanie a skvelé učebné pomôcky. Používate internet, počítače a elektronické tabule. V Afganistane si musí učiteľ často vystačiť s kriedou, malou tabuľou a zopár knihami," rozhovorila sa plynulou angličtinou exoticky vyzerajúca mladá žena.

Jej kolega - spolucestovateľ Jan Agha je učiteľom na strednej chlapčenskej škole. Často učí žiakov, ktorí sú jeho vrstovníkmi alebo sú starší ako on. Mladí muži totiž kvôli neustálym nepokojom v krajine nemohli chodiť do školy tak, ako to robia deti bežne vo svete.

"Najväčší rozdiel medzi našimi a vašimi školami vidím v tom, že máte spojené triedy. Chlapci a dievčatá sa u vás učia bok po boku, zatiaľ čo u nás v Afganistane máme triedy oddelené." Zvykom v afganskej škole dokonca je, že dievčatá učia ženy. Jan Agha síce učil dievčenskú triedu, ale len do chvíle, kým škola na predmet nenajala ženskú kolegyňu.

Mnohé deti popri škole pracujú

Kamela a Jan Agha sa tešili mimoriadnej pozornosti. V každej triede museli povedať niečo v úradnom jazyku Dari a názorne predviesť, ako sa v Afganistane píše. Žiakov zaujímalo najmä to, či si pri písaní sprava doľava afganské deti nerozmažú slovíčka.

Z lavíc sa ozývali aj ďalšie zvedavé otázky: "Ako sa vám u nás páči? Boli ste aj v iných mestách na Slovensku? Učia sa aj deti tam u vás také predmety ako my?" Pokora a pokoj vyžarovali z každej odpovede dvoch mladých ľudí. Takýto pocit nenavodzovali len výrazy ich tváre, ale aj samotný obsah odpovedí, ktorý žiakom do slovenčiny spolu s tlmočníkom sprostredkoval koordinátor projektu Twin school Andrej Návojský z OZ Človek v ohrození.

Školský systém na Slovensku a v Afganistane je nepopierateľne odlišný. Už len v počte ročníkov. Slovenské deti získavajú základné vedomosti v 1. až 9. triede, afganské musia vychodiť 12 tried. Žiaci zo 7. až 12. ročníka sa učia doobeda, tie mladšie zase poobede. Na prvý pohľad sa toto prerozdelenie zdá veľmi zvláštne.

"Nemáme dostatok priestorov na výučbu pre viac ako 1 200 študentov, preto je vyučovanie dvojdielne. Starší žiaci majú školu ráno od 7.00 do 12.00, tí mladší od 13.00 do 18.00 poobede. Medzitým máme priestor na obed a modlitbu," vysvetľuje Jan Agha. Podľa neho nie všetky školy v Afganistane fungujú na rovnakom princípe. V niektorých prípadoch sa všetci žiaci učia doobeda.

Slovenské deti často nariekajú, aké kvantá učiva musia denne zvládnuť. Tie afganské sa okrem učiva musia boriť s dospeláckymi problémami, od ktorých závisí ich existencia. Väčšina z nich musí popri škole pracovať. Peniaze, ktoré zarobia, majú pomôcť rodine.

Často sa učia pri sviečkach

Prácu v detskom veku okúsili obaja mladí ľudia. Keď Kamela navštevovala druhú triedu, spolu s rodičmi odišli do Pakistanu kvôli nepokojom, ktoré začali prenikať do oblasti, kde žili.

"Na školu nezostával čas, všetci sme museli pracovať, aby sme dokázali pokryť základné potreby. Neskôr sme zhodnotili, že sa vrátime domov a ja som opäť začala chodiť do školy. Mnohé afganské deti musia pracovať, a až potom im ostáva čas na učenie. Zvyčajne si robia úlohy v noci. Veľa oblastí však nie je napojených na elektrinu. Je dosť ťažké robiť si úlohy pri sviečkach a najmä vtedy, ak je dieťa unavené."

Ako 12-ročné dieťa opustil Afganistan Jan Agha. Rovnako ako Kamela sa presťahoval do Pakistanu, kde však na rozdiel od nej získal vzdelanie.

Detská práca môže oslabiť dochádzku. Kamela však tvrdí, že tieto deti a ich rodiny chcú, aby boli vzdelané. "Pre rodičov aj pre deti je to kvôli ekonomickej otázke veľký vnútorný boj. Samozrejme, že by boli radšej, ak by ich deti chodili do školy, ale ak je finančná situácia zlá, nemajú na výber a radšej ich nechávajú pracovať.

Peniaze nie sú jedinou prekážkou, ktorú musia žiaci prekonať. "Násilie a nepokoj ovplyvňujú život našich študentov. "Našťastie, nie v každej časti Afganistanu sú nepokoje. Tam, kde je problém s bezpečnosťou, tak tam nemôže byť reč ani o štúdiu, pretože veľa škôl je zatvorených. V provinciách, kde vládne Taliban, napríklad vôbec nechodia do škôl dievčatá, pretože to majú zakázané," dopĺňa Jan Agha.

Všade ako utečenci

Človeku sa vnucuje otázka, prečo títo dvaja mladí ľudia ostali v krajine, ktorá sa dlhé roky zmieta v nepokojoch. "Situácia našej rodiny v Pakistane bola dosť biedna. Náš status bol nízky, ani počasie nebolo práve prívetivé, pretože tam bolo veľmi teplo. Hlavný problém bol, že sme sa necítili ako doma," vysvetľuje dôvody návratu do Afganistanu Kamela.

Jan Agha je taktiež radšej v Afganistane, než v inej krajine. "Kam by som mohol ísť? Všade sa ku mne správajú ako k utečencovi. Ak by ma nejaká krajina uvítala, napríklad Slovensko, bol by som rád," uzatvára svoje rozprávanie s úsmevom.


Darčeky. Žiačky nižších ročníkov Kamele venovali obrázky. foto: kag


Žiadna fráza. Jan Agha píše na požiadanie žiakov v arabčine, že sa mu na tejto škole páči. Nebol to príkaz, ale aj osobný pocit. foto: kag


Na fotenie. Diečatá požiadali Kamelu, aby sa s nimi vyfotila v tradičnej šatke, ktorú v Afganistane ženy nosia. foto: kag


Len dievčatá. Vyučovanie sa delí aj podľa pohlavia. Dievčatá a chlapci nemôžu sedieť spoločne v jednej triede. Foto: partnerská škola Afganistan


Život v chudobe. Deti v Afganistane v triedach nečaká taký komfort ako slovenských žiakov. Foto: partnerská škola Afganistan

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.