Šľachtic z rodu Přemyslovcov žil v ranom stredoveku. Často býval v epicentre bojov o nástupníctvo, jeho suroví bratia Boleslav III. Ryšavý a Oldřich mu ťažko a často ubližovali. Osud mu nepriateľov nadeľoval celý život, Jaromír však statočne znášal boľavé rany a dokázal vinníkom aj odpúšťať.
Kto bol Jaromír
S matkou Emmou a bratom Oldřichom utiekol Jaromír v roku 1001 do bavorského azylu. Utiekol pred bratom Boleslavom III. Ryšavým, ktorý si chcel nástupníctvo po otcovi Boleslavovi II. Pobožnom dôkladne poistiť. Brata Oldřicha chcel nechať utopiť v kúpeli, Jaromíra dal vykastrovať, aby nemal konkurenciu v dynastii.
Jaromír napriek tomu trikrát sedel na českom kniežacom stolci. Vládol vraj jemne a šetrne. O jeho šľachetnosti svedčí aj postup voči bratovi Oldřichovi a jeho synovi Břetislavovi. Keď sa totiž Oldřich po dlhých nástupníckych peripetiách stal konečne českým kniežaťom, Jaromíra definitívne zneškodnil - dal ho oslepiť a internoval ho. Jaromír však svojmu bratovi po jeho smrti všetky príkoria odpustil a prenechal žezlo synovcovi Břetislavovi, ktorým potom prěmyslovský rod vymrel po meči.
Incident na vrchu Velíz
Nástupnícke spory troch bratov komplikovali i medzinárodné súvislosti. Kniežatá museli striedavo rešpektovať mocenské záujmy silnejších spríbuznených vládcov z nemeckej i poľskej strany, ktorí siahali i k agresívnejším postupom vrátane dlhodobého väznenia troch českých kniežat.
V ranom stredoveku dochádzalo k sústavným konfliktom aj s vplyvnými šľachtickými rodmi Slavníkovcov a Vršovcov, ktoré v 11. a 12. storočí významne ovplyvňovali české dejiny. Pre Jaromíra boli osudnými Vršovci, útoky ich vodcu Kochana schytával opakovane a napokon i najkrvavejšie.
Knieža Jaromíra raz napríklad zákerne pozvali na poľovačku v křivoklátskych lesoch. Na vrchu Velíz Vršovci Jaromíra surovo napadli, vyzliekli donaha a vysmievali sa mu zo stôp po kastrovaní. Potom si už poriadne opitá tlupa urobila z nešťastníka súčasť jazdeckých pretekov - preskakovali ho na koňoch. Ani to nestačilo. Zhanobené knieža sa stalo terčom vršovských lukostrelcov.
Jeho manželke Střízke sa v tom čase prisnil prorocký sen. Vyslala Jaromírovi pomoc. Sám Jaromír sa počas trýznenia vrúcne modlil k sv. Jánovi Krstiteľovi prosiac o vyslobodenie. Legendy hovoria, že svätý Ján Krstiteľ šípy z lukov pozachytával do plášťa, a tak Jaromírovi zachránil život. Na vrchu Velíz stojí i dnes kaplnka, zasvätená tomuto svätcovi.
Vrah si ho našiel na záchode
Vršovec Kochan bol však vytrvalý súper. Najal si vraha, ktorý si napokon našiel Jaromíra v noci 4. novembra 1035 na záchode.
Kronikár Kozmas popísal vraždu takto: "Kochan poslal svého kata a když onen slepec seděc na záchodě v hodině noční vyprazdňoval břich, proklál ho ostrým oštěpem zezadu až do útrob břišních."
Jaromírov synovec, knieža Břetislav, dal vraha kruto potrestať. Odrezali mu nos, vylúpili obe oči a opakovane ho topili v sude s vodou.
Ani po smrti nenašiel Jaromír pokoj. Keď českí veci skúmali pred niekoľkými rokmi v podzemí katedrály svätého Víta na Pražskom hrade jeho hrob s číslom 92, najavo vyšli ďalšie desivé fakty. Patológovia zistili, že Jaromírove pozostatky niekto krátko po smrti rozsekal a kosti obvaril. Páchatelia možno takto zahladzovali stopy zločinu.
Vynorili sa aj nové teórie o tom, kto si vlastne objednal Jaromírovu potupnú vraždu. V hrobe č. 92 bola aj žena, ktorá zomrela vo veku 60-70 rokov. Pravdepodobne to bola Jaromírova manželka, kňažná Střízka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
