A ak nosíte mäkké kontaktné šošovky, ktoré môžete mať aj mesiac, viete, kto ich vyvinul? Je to český (mohli by sme povedať aj československý) chemik a vedec prof. Ing. RTDr. Otto Wichterle, DrSc.
Československý silon
Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 v Prostějove. Po maturite na gymnáziu sa zapísal na Fakultu chemicko-technologického inžinierstva ČVUT v Prahe. Štúdium zavŕšil v roku 1935, v roku 1936 získal doktorát technických vied (dnes už neexistujúci titul RTDr.). Potom pracoval ako asistent u profesora Votočku a to až do zavretia českých vysokých škôl 17. novembra 1939. Od roku 1940 bol zamestnaný v Baťovom výskumnom ústave v Zlíne, kde viedol skupinu, ktorá vyvinula prvé československé umelé vlákno - silon (obdoba amerického nylonu).
Výskum hydrofilných gélov
V roku 1945 sa O. Wichterle vrátil na pražskú Vysokú školu Chemicko-technologického inžinierstva, na ktorej sa stal v roku 1949 profesorom na ním založenej katedre technológie plastických hmôt. Od roku 1952 sa začal zaoberať syntézou sieťovaných hydrofilných gélov, ktoré vo vode bobtnajú.
Rozhovor vo vlaku
Traduje sa, že prvým impulzom k práci na vývoji mäkkých kontaktných šošoviek bol náhodný rozhovor vo vlaku cestou z Olomouca do Prahy. Wichterleho spolucestujúci Dr. Pur čítal odborný článok o možnostiach chirurgickej náhrady oka. Wichterle si uvedomil, že umelá hmota by bola lepším materiálom pre implantát, než ušľachtilé kovy. Wichterle preto začal rozvíjať teóriu o trojrozmernom hydrofilnom (vodu viažucom) polymére, ktorý by oko dobre znášalo.
Problematické spracovanie gélu
Ako najvhodnejší sa ukázal byť gél HEMA (pre chemikov: polyhydroxyethylmethakrylátový gél), ktorý pohlcoval až 40 % vody, mal dobré mechanické vlastnosti a bol priehľadný. Problém bol však so spracovaním tohto perspektívneho gélu. Spočiatku sa odlieval do foriem, odliate šošovky sa však pri vyberaní trhali a navyše mali nepravidelné okraje.
Likvidácia výskumu
Potom prišiel nešťastný rok 1958 s politickými "čistkami" na vysokej škole, z ktorej profesor Wichterle musel odísť, pričom bol zlikvidovaný aj výskum hydrofilných gélov a šošoviek nového typu. Už v roku 1957 sa však v Prahe konalo medzinárodné sympózium o makromolekulárnej chémii, ktorého dopad bol taký, že vedenie vtedajšieho Československa sa v roku 1958 rozhodlo založiť Ústav makromolekulárnej chémie Československej akadémie vied (ČSAV). Jeho riaditeľom sa stal prof. Wichterle.
Zložité obrusovanie okrajov
Na pôde nového ústavu vyvinuli metódu odlievania gélu do sklenených foriem. Získala sa tak šošovka s presnou optikou v strednej časti, ale efektivita metódy bola nízka kvôli zložitému obrusovaniu okrajov šošovky. Prvé mäkké šošovky, aplikované pacientom v Prahe, ukázali, že môžu poskytnúť dokonalú korekciu zraku a sú pomerne dobre znášané. Ministerstvo zdravotníctva však výskum v roku 1961 zrušilo kvôli malej efektívnosti.
Zariadenie zo stavebnice
V tej dobe Wichterleho napadol úplne nový spôsob spracovania gélu HEMA, ale pretože na pôde ČSAV nemohol vo výskume pokračovať, rozhodol sa touto metódou zaoberať doma. Na Vianoce roku 1961 si Wichterle pomocou detskej stavebnice Merkur (mal som ju aj ja) zostavil prototyp odstredivého odlievacieho zariadenia, poháňaného dynamom z bicykla. Na tomto zariadení odlial prvé štyri veľmi pravidelné šošovky, ktoré nedráždili oko.
Prišli sme o miliardu
Na svete bola nová pomôcka na korekciu zraku - mäkká kontaktná šošovka. Veľký úspech slávili nové šošovky v roku 1965, keď bola podpísaná licenčná zmluva na ich výrobu v USA. V období tzv. normalizácie v roku 1977 sa však Československo vzdalo všetkých licenčných zmlúv, čím naše hospodárstvo prišlo približne o miliardu devízových korún.
Vynálezca mäkkých kontaktných šošoviek prof. Otto Wichterle, ktorý bol od roku 1990 do rozpadu Československa v roku 1993 predsedom ČSAV, zomrel vo svojej chate 18. augusta 1998. 
Mäkké kontaktné šošovky. Dnes ich nosí, tvrdé i mäkké, približne sto miliónov ľudí na celom svete.
Foto: archív
Prof. Otto Wichterle. Jeho zásluhou môžu ľudia nosiť mäkké kontaktné šošovky aj mesiac. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
