V súvislosti so súrodeneckou dvojicou Júlia a Peter Hečkovci sa v ostatných dňoch skloňuje slovo comeback. Speváčka nám v rozhovore otvorene porozprávala o vzťahu s bratom, o synovi Tomáškovi i o tom, ako vníma dnešný svet.
Mnohým by sa mohlo zdať, že ste sa po poslednom albume Trinásta izba 2008 na čas odmlčali. Dá sa zhrnúť, čo ste medzitým robili a nakoľko tvorí váš program muzika a spievanie?
- Album Trinásta izba vyšiel v podstate nedávno. Žijem v Prahe a venujem sa hlavne svojej rodine, okrem toho maľujem obrazy, takže muzike sa venujem už len sporadicky. Účinkujem na rôznych akciách a koncertoch, na ktoré ma pozvú.
Už dlhšie sa hovorí o vašom návrate - spoločne s bratom Petrom vraj opäť chcete vstúpiť na slovenskú hudobnú scénu. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok a ako to chcete urobiť? Máte pripravené nové CD v úplne inom štýle, prípadne oživíte známe hity z vašej produkcie?
- Nové CD zatiaľ neplánujem natočiť, lebo ako som už spomínala 2CD Trinásta izba vyšlo nedávno. Okrem toho som vydala aj vianočný album CHRISTMAS DIAMONDS, vianočnú klasiku, kde spievam Mozarta, Verdiho, Gounoda, Pucciniho, Belliniho s detským zborom a doprovodom orchestra. Vyskúšala som si diametrálne novú parketu. Priznám sa, že som potom dávno túžila. Sen sa mi splnil. Čo sa týka koncertov, zatiaľ nemáme naplánované žiadne turné. V dnešnej dobe to nie je jednoduché, treba získať veľa sponzorov, aby sa celý projekt zaplatil.
Vy ste už roky popularity a megaúspechu v hudobnom šoubiznise zažili, viete, čo to obnáša. Poznačilo to nejakým spôsobom váš súkromný život? Spôsobila vám mediálna známosť niekedy nejaké ťažkosti, prípadne vám pri niečom aj pomohla?
- Zo začiatku to bolo dosť príjemné, ale po víťazstve na Bratislavskej lýre mi to začalo dosť prekážať. Keď som išla von, dávala som si čierne okuliare a vlasy som si vyčesala hore. Dosť to pomáhalo, málokto ma spoznal. Dá sa povedať, že som pociťovala strach z davu, čo mnohí považovali za neprístupnosť. Ale bolo to presne naopak.
Ako je to s fanúšikmi a s vaším strachom z davu dnes? Neobávate sa, že ak sa váš comeback uskutoční, budete tieto fóbie zažívať opäť?
- Dúfam, že nie, zvyk je železná košeľa. Myslím, že som dostatočne obrnená.
Bolo ťažké vypracovať sa na jednu z najúspešnejších speváčok slovenskej populárnej hudby 80-tych rokov, alebo je omnoho ťažšie si túto pozíciu dnes udržať?
- Dostala som sa hore vďaka mojej usilovnosti. Nikto mi cestičku nedláždil. Bol to značný nápor na nervy - súťaže, vyhrala som už vyššie spomínanú Bratislavskú lýru a okrem iných festivalov spomeniem i poľské Sopoty. Cesta sa mi otvorila kvôli týmto víťazstvám. Dnes je situácia iná, je potrebné za sebou mať silného manažéra, na speve a hudbe až tak nezáleží. Je to smutné, ale bohužiaľ je to tak.
Váš hlas bol a je označovaný za nevídaný, so zaujímavým zafarbením a veľkým rozsahom. Spievate už niekoľko rokov. Ako sa oň staráte, máte špeciálne rituály alebo zvyky na udržanie jeho výkonnosti?
- Mám vo zvyku každý deň spievať, je to v podstate podobné, ako hra na husle. Keď vyložene necvičím, tak si aspoň niečo v duchu pospevujem, niekedy sa toho nemôžem zbaviť :) Niekoľko dní pred koncertom, pravdaže, spievam omnoho viac. Zásadne nepijem veľmi studené nápoje. Ale to je všetko.
Vnímate hudbu a spev stále ako svoju najväčšiu vášeň? Vždy ste vedeli, že budete speváčkou, alebo toto rozhodnutie prišlo až po dlhšom sebahľadaní?
- Ako malé dieťa som obdivovala spevákov a hercov, ale netušila som, že sa stanem speváčkou. Spievala som si doma pri kreslení a vlastne tak ma objavil môj brat Peter, ktorý zistil, že môj hlas znie identicky napr. s Donnou Summer, ktorú som často doma pri maľovaní počúvala.
To bol čas, kedy ste začali s Petrom spolupracovať? Aká bola vaša prvá spoločná skladba?
- Áno, bolo to obdobie tesne po skončení Strednej školy umeleckého priemyslu, v tom čase už Peter koncertoval s kapelou Profily z Košíc. Prvá skladba, ktorú som natočila v štúdiu československého rozhlasu bola Kráľovná pavlačí a dvorov, ktorú pre mňa napísal brat Peter a Ľubo Zeman.
Prezraďte čosi o svojom bratovi - ako a kde momentálne žije, ako často sa stretávate a či si rozumiete ako kedysi :) Hovorí sa, že rodina a zamilovaní by spolu nemali pracovať, lebo ich láska a dobré vzťahy skončia - ako vy vnímate dlhoročnú spoluprácu s bratom? Vždy ste sa vedeli jeden druhému prispôsobiť, alebo ste mali medzi sebou niekedy aj rozpory, ktoré nešlo preklenúť?
- My sa spolu vždy dohodneme, ale horšie je, keď sa medzi nás miešajú cudzí ľudia. Klamala by som, keby som tvrdila, že medzi nami neboli rozpory. Ale keďže sme súrodenci, vždy sme si našli k sebe cestu. Peter sa venuje dvom veľkým projektom ročne - k MDD Najkrajší dar je pieseň a na Vianoce - Rozprávka Vianoc. Sú to dva megakoncerty venované všetkým deťom.
Prečo, resp. pre aké jeho vlastnosti si ho vážite?
- Vážim si ho pre jeho pracovitosť a veľký zmysel pre spravodlivosť, čo sa dnes už, žiaľ, nenosí.
Poďme späť k vám. Ako reaguje na váš spev váš 6-ročný syn Tomáško? Vidíte u neho nejaké spevácke ambície? Máte čas venovať sa mu a ak áno, čo spolu najradšej robíte? Je podľa vás výchova dieťaťa v dnešnom svete náročná, alebo ju zvládate v pohode? Nebojíte sa oňho?
- Môjmu synovi sa venujem nepretržite od jeho narodenia. Tomáško vie, že mama je speváčka, občas ide so mnou a manželom na akciu, na ktorej spievam. Páčia sa mu pesničky, má dobrý hudobný sluch, ale nikdy mu nebudem odporúčať, aby bol hudobníkom. Je to veľmi ťažké povolanie. Tomáško je moje slniečko, stále sa usmieva a je trošku nezbedný, ako každý malý chlapček, ale v podstate poslúcha. Zbožňuje chodiť na hríby, nedávno sme boli zbierať hríby a on sám našiel z nás najviac dubákov, bolo ich cez dvesto kusov!
S celou svojou rodinou žijete už dlhé roky v Prahe - nechýba vám Slovensko, Slováci, slovenská príroda a rodná hruda? Nemáte niekedy chuť vrátiť sa sem?
- Slovensko mi veľmi chýba, mám tam celú rodinu a priateľov. Ale zároveň niekedy mám sto chutí ujsť niekde, kde sú len dobrí ľudia. Musím sa priznať, že som veľmi sklamaná, ako sa väčšina národa správa. Zo života vymizla slušnosť, pokora a ľudskosť. Slovensko však stále považujem za svoj domov, často som doma na návšteve.
Našťastie môžete načas ujsť do iného sveta - umeleckého. Ste známa výtvarníčka, prezraďte, čo ste v poslednom čase namaľovali, koľkokrát zvyknete chytiť do rúk štetec a čo vás inšpiruje?
- Bohužiaľ, na maľovanie veľa času nemám. Maľujem všetko okolo seba, čo ma zaujme. Krajinu, kytice, portréty aj abstraktné kompozície. Asi pred mesiacom som namaľovala dvojicu abstraktných kompozícií, kde som vychádzala zo štruktúry rastu stromov.
Keď si porovnáme vaše fotografie kedysi a dnes, je potrebné skonštatovať, že zrejete do krásy. Máte nejaký vlastný recept na krásu alebo sa zverujete do rúk vizážistu?
- Osobného vizážistu nemám a keďže som výtvarníčka, svoj výzor - imidž som si vždy vytvárala sama. Kedysi som si aj šaty na vystúpenie šila sama, dnes to už nie je potrebné. V obchodoch často nájdem veľmi inšpiratívne veci. Rada mám nápadité kabelky a topánky.
Ako sa staráte o svoju postavu, chodievate cvičiť?
- Čo sa týka postavy, veľmi rada chodím plávať. No to je všetko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
