Článok pokračuje pod video reklamou
Áno. Špeciálne vy, Krajcer, a ešte Nižňanský, ste na to ako stvorení. Predstava, že štruktúra mediálnej krajiny zostane naveky vytesaná do kameňa tak, ako ju stvoril jeden zákon niekedy na začiatku 90. rokov (opísaný z už vtedy preležaných západných vzorov), zomiera posledná. A zrejme prežije i túto koalíciu, ktorej tiež nedochádza, že význam vysielačiek, ktoré štát prevádzkuje pod „verejnoprávnym" krytím, sa v behu dvadsiatich rokov, ktoré od vyhlásenia „duálneho systému" uplynuli, scvrkol asi tak na, hm, pätinu. Pričom principiálny pohľad nie je ani terajší status quo, ktorý dáva ešte STV a SRo určitý „share" na slovenskom zábavno-informačnom trhu, ale dynamika vývoja, kde neustále spestrovanie masmediálnej ponuky a zvyšovanie dostupnosti všemožných kanálov robí zo sveta dvoch televízií a piatich rádií, čo tu bolo začiatkom 90. rokov, výlety do praveku.
Duálny systém zaniká, čo politika nedokáže vziať na vedomie. K osvieteniu ju totiž nepustí zákon zachovania inštitúcií, ktorý je pre ňu posvätný. Ten prehovoril aj z Krajcera (viď vyššie) a je, zrejme, podstatný aj pre budúcnosť. Inštitúcie, ktorú raz postavili a prisali sa na ne chrupmi upírov, sa musia držať zo zvyku a do posledného výdychu. Nezávisle na dramaticky sa meniacich časoch a na prostredí, v ktorom už neviete tak nastaviť parabolu, aby ste medzi tisícom kanálov, ktoré šíria Astra, Intelsat, Eutelsat či Thor, chytili od STV ešte jednu horšiu televíziu. To sa nedá, to neexistuje.
Tak to teda vyzerá vo chvíli, keď absolútna bezradnosť, alebo politická nedohoda v koalícii predlžujú stenanie STV na prístrojoch o ďalší kalendárny rok. Je jedno, čo za „reformu" vymyslí Krajcer. Alebo, či sa nebodaj presadia nápady OKS, ktorá prišla so spásnou ideou novej Mediálnej rady. Udržať „verejnoprávnu" televíziu v zmysle inštitúcie s akýmsi poslaním zo zákona je na Slovensku o to absurdnejšie, že vzhľadom na tvorbu HDP na hlavu a početnosť populácie (veľkosť rozpočtu) budú i pri ideálnom riešení riaditeľa, rady, „nezávislosti", atď. (čo je chiméra, za ktorou sa beží 20 rokov) náklady na službu, porovnateľnú napr. s Českom, z princípu o 100 percent vyššie. Môžete snívať o službe typu ČT či ORF, avšak to nie je za 100 mil. eur (približné príjmy STV), ale za 7 miliárd Kč, resp. 900 mil. eur. Aby sme teda nehovorili o BBC, lebo i také príklady sa na SR uvádzajú...
Za smutným príbehom STV by mala verejná moc čím skôr napísať bodku, ktorá by bola akosi, hm, ohľaduplná k rozpočtu. Možností je dosť. A potom si položiť pomerne zásadnú otázku, ktorá síce liberálovi spôsobuje vyrážky, ale nebude sa jej dať vyhnúť: Ak tvorba zisku nie je jediná legitímna motivácia a kritérium šírenia mediálnych obsahov, aké rozumné nástroje (teda mimo prevádzkovania inštitúcií), zostávajú štátu na spoluformovanie elektronického sveta, zahlteného banálnou zábavou? Odpovedí je niekoľko. Len na rúhanie proti vlastnému presvedčeniu nie je tá pravá nálada.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
