Navyše, asi pred 30 rokmi objavil na pracovisku v hĺbke 110 metrov neuveriteľnú vec. Kel mastodonta, vymretého chobotnatca z doby ľadovej, predchodcu dnešných slonov.
KOŠICE. Koncom roka 1979 mal Ján Laco práve pred štátnicami. Mladý budúci inžinier bol patrične zvedavý, preto v rámci svojho štúdia na Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach cielene pátral v bani, či niečo zaujímavé nenájde v tamojších geologických štruktúrach.
"Pôvodne som si myslel, že mi náhoda prihrala do rúk starý strom, lebo to malo letokruhy," zaspomínal si J. Laco. Napriek tomu predmet vytiahol z horniny, osekal a očistil od tvrdej hliny. Na jeho veľké prekvapenie sa pred jeho očami objavilo čosi so sklovitým povrchom.
"Vedúci geológ bane to odniesol pracovníkom Východoslovenského múzea v Košiciach. Zistili, že je to kel mastodonta. Na ďalší deň mi šťastie opäť prialo, v bani som našiel druhý kus, mal dĺžku asi 30 centimetrov. Skončil v expozícii paleontologickej zbierky košickej Technickej univerzity. Potom som objavil kopu zubov, päť polčeľustí a drobných kostí. Sedem rokov trvalo, kým odborníci zistili, že vraj pochádzajú z pandy. Neviem dodnes, aký je to druh, ale vzorky, ktoré boli odoslané do Prahy, sa už do Košíc nevrátili. Údajne ostali v Bratislave. Pri jednom experimentálnom odstrele v bani sa mi v strope odkryla vrstva kostičiek. Bol som vtedy presvedčený, na základe tvaru a dĺžky, že sú to kosti vtákov. Podarilo sa mi zobrať jednu vzorku, odniesol som ju do školy, ale neskôr sa stratila."
Najprv odmena, potom pokuta
Ján Laco je presvedčený, že v dávnej minulosti došlo v Slanských vrchoch k výraznej sopečnej erupcii spojenej s výronom toxických plynov, ktoré zlikvidovali časť vtedajšej fauny. V roku 1987 našli v bani jeho kolegovia ďalší kel z mastodonta, nie je vylúčené, že patril tomu istému jedincovi, z ktorého kus padol do rúk jemu v roku 1979. On sám doteraz s úsmevom spomína na to, akú dostal od socialistických mocipánov za vzácny kus z mastodonta "odmenu".
"Z múzea mi dali tristo alebo päťsto vtedajších korún, už si presne sumu nepamätám. Ale zároveň som dostal od vedenia bane aj pokutu dvesto korún za to, že som vraj robil v pracovnom čase činnosť nezlúčiteľnú s mojím pracovným zaradením. Niektorým šéfom som totiž veľmi nepasoval. V magnezitke vtedy vládlo rodinkárstvo, klientelizmus a jedna uzavretá skupinka tam rozhodovala o všetkom. Práve kvôli nim som neskôr z bane doslova ušiel."
Ešte predtým však stihol J. Laco zopár ďalších objavov, zaujímavých prinajmenšom tak, ako zvyšky vyhynutého chobotnatca. Iba kúsok od miesta, kde ho našiel, bola v blate zelenej farby kompletná kostra veľká ako pes, zrejme išlo o už spomínanú pandu. Nemal však vtedy pri sebe fotoaparát ani kameru, a tak nález nemohol zdokumentovať.
Osemsten so zlatom i striebrom
Okrem paleontologických nálezov sa môže žoviálny chlapík pochváliť aj inými kuriozitami, ktoré v bani našiel. Vo svojich publikáciách sa nimi zaoberali viacerí banskí špecialisti. Laco ich prekvapil nálezmi vzoriek kryštálov minerálu, ktorý vyzeral ako antimonit, a kusov rýdzej medi kríčkovitého tvaru. Ani to však ešte nebolo všetko. Košičan narazil na čosi, čo vyzeralo ako čiernouhoľný koks, avšak s jedovato zelenkastým odtieňom. Nedalo mu to pokoj, doma vzorku zalial obyčajným čistiacim prostriedkom.
"Zrazu pozerám, ako to zmenilo farbu. Vravel som si, že som asi vyrobil ortuť. Odborník, ktorý sa na to pozrel, mi povedal, že vraj je to amalgám (zliatina ortuti s kovom) striebra. Každá dutinka toho 'koksu' obsahovala amalgám, väčšie dutinky aj jeho kostrovité kryštály. Jeden mineralóg zistil, že ide o minerál skinerit, išlo o doslova ojedinelý nález v rámci vtedajšieho Československa. Doktor Novák, ktorý tento nález posudzoval ako prvý, ma vtedy aj oslovil s tým, že aký dám názov nájdenému minerálu, lebo určite vraj ide o nejaký absolútne nový objav. Myslím si, že to bol nejaký typ minerálu, z ktorého unikli plyny a ostala z neho nakoniec len tá koksovitá štruktúra. Blízko miesta nálezu bol vyrazený výklenom, kde som kopaním ílu odkryl guľky a cencúle markazitu, lístky i ružičky baritu a pásik dolomitu. Zrejme potiaľ siahala pred dvomi miliónmi rokov hladina vtedajšieho jazera. O kúsok ďalej v jednej komore zas bolo v dĺžke asi 50 metrov niekoľko generácií rýdzej medi v tvare drôtikových a zavalitých kríčkov."
Najväčšie prekvapenie však na Jána Lacu čakalo v inej pukline. Boli to krásne kryštáliky (dohromady asi kilogram) v tvare dvojitej pyramídy. Osemsteny mali veľmi zvláštne povrchové sfarbenie. Žlté, strieborné a modré. Išlo o molekulové vrstvičky zlata a striebra na povrchu kryštálikov, čo bolo to tretie modré, si už J. Laco nepamätá.
Navrhuje výučbu pod zemou
Skúsenému baníkovi je ľúto, že baňu Bankov má teraz v rukách súkromná spoločnosť, ktorá ani po rokoch nezačala ťažbu magnezitu či iných minerálov. Laco je presvedčený, že sa tam pod zemou nachádzajú nielen obrovské zásoby magnezitovej rudy, ale najmä by sa tam dal študovať geologický vývoj regiónu. Inžinier má i nápad, ako by sa dala baňa využiť pre potreby Technickej univerzity Košice. V podzemí by vraj študenti na vlastné oči videli, ako kedysi prebiehali geologické procesy vo vnútri našej planéty, a tak priamo v teréne získavali praktické skúsenosti a zručnosti. Nuž a to im vraj nemôže poskytnúť žiadna poslucháreň na svete.
Čo je čo
Mastodont - rodové meno vymretých chobotnatcov z doby ľadovej, predchodca dnešných slonov.
Panda - možno išlo o kostru predka dnešných medveďov rodu Cephalogale, ktorý dosahoval približne veľkosť dnešnej pandy červenej. Telo má dlhé 50 až 60 cm, chvost 30 až 50 cm.
Markazit - nepriehľadný minerál s kovovým leskom, disulfid železnatý. Vzniká v usadených horninách z hydrotermálnych roztokov na rudných žilách, častý je výskyt hľúz i pekne vyvinutých kryštálov v uhlí.
Antimonit - olovenosivý až čierny minerál, nepriehľadný s kovovým leskom, sulfid antimonitý. Ľahko sa taví v plameni sviečky alebo zápalky. Cenený je medzi zberateľmi, používa sa napríklad pri výrobe skla alebo aj ako výbušnina do rozbušiek, bezpečnostných zápaliek a pyrotechnických pomôcok.
sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
