V detstve býval chorý, kríval, koktal, tiekli mu sliny, trpel triaškami. Až synovec, cisár Caligula ho vytiahol z ústrania a tak sa opovrhovaný neborák stal konzulom. Klaudius si Plíniovo ocenenie naozaj zaslúžil, hlavu mal v poriadku, venoval sa historickej vede a napísal niekoľko pozoruhodných diel.
Po Caligulovom zavraždení ho rímski vojaci zvolili za cisára. Pre Rím bol cisár-reformátor, vládnuci v období medzi panovaním dvoch šialencov Caligulu a Nera, prekvapením. Rozšíril ríšu o Britániu, Mauretániu a Tráciu, upevnil dunajské hraničné pevnosti, staral sa o výstavbu prístavu Ostia, staval nové vodovody. Ale i on zanechal krvavé stopy: dal vyvraždiť stovky účastníkov všakovakých sprisahaní.
Oženil sa s vrahyňou aj s nymfomankou
Klaudius sa oženil štyrikrát. Prvá manželka Plautia Urgulanilla bola popri smilných nerestiach podozrievaná i z vraždy. Pred smrťou neustrážila ani ich syna Drusa. O život prišiel bizarne. Zadusil sa pri hre s hruškou, keď ju vyhadzoval do vzduchu a chytal do úst.
Ani partnerská dvojka Aelia Paetina nesplnila Klaudiove očakávania. Nahradila ju legendárna Valeria Messalina, ktorá porazila rímsku prostitútku Scylu vo finále erotickej súťaže. Cisárovná zvládla vraj až 25 chlapov. Statočne súťa(lo)žila ďalej, hoci nemusela. Skúsená prostitútka odpadla totiž už po prvej desiatke.
Cisár - superparoháč
V čase, keď obe rímske dámy takto "športovali", získaval superparoháč Klaudius v ríši novú provinciu - Britániu. Dámske posteľné preteky mu po návrate nabonzovali, víťaznú Valeriu Messalinu však "skončil" až neskôr za účasť na jednom z mnohých sprisahaní.
Rok sklamaný Klaudius vydržal bez vzťahu. Potom sa zosobášil s Agrippinou. Nevestu našiel v rodine, bola totiž jeho neterou a neskôr sa stala i svatkou. Agrippinu Klaudius vyslobodil z vyhnanstva, do ktorého ju vykázal jeho šialený predchodca na tróne, cisár Caligula. Klaudius vrátil Agrippine majetok a štedrou priazňou zahrnul aj jej syna. Na úkor vlastného syna Britanika adoptívnemu dal nielen nádej na cisárstvo, ale i ruku dcéry Oktávie.
"Vďačná" Agrippina bola už predtým vydatá. Starostlivá mamička myslela na budúcnosť svojho mladistvého syna. Volal sa Lucius Domitius, do dejín však vošiel ako cisár Nero. Mamička plánovala ako regentka vládnuť až do jeho dospelosti.
Božská večera
V októbri pred 1 956 rokmi vrcholila aj v okolí Ríma jesenná hubárska sezóna. Klaudius mal pre dobré huby slabosť. Zákerná Agrippina to vedela. Nič netušiacemu manželovi na večeru naservírovala hríby, predtým ale delikatesu kvalitne "namarinovala". V smrtiacom v jede. Vtedy 64-ročný cisár sa ešte aj ráno 13. októbra roku 54 n.l. zvíjal po predchádzajúcej otrávenej večeri v strašných kŕčoch, ale nie a nie umrieť. Jed na jeho dorazenie mal naporúdzi spolupáchateľ - Klaudiov osobný lekár. Vložil trpiacemu do úst otravou napustené pero a cesta Agrippininho Nera na cisársky trón bola voľná. Rimania vedeli, ako bol neborák Klaudius zavraždený a ironicky odvtedy označovali hríbové špeciality za božské jedlo, keďže otrávený cisár bol vyhlásený za boha.
Nero sa po rokoch mamičke "odvďačil". Keď ho kritizovala za šialené výčiny, dal potopiť loď, na ktorej sa plavila. Keďže to prežila, tak ju neskôr, už oveľa odbornejšie, zavraždili Nerovi vojaci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
