Unikátnu dolinu hĺbil v tvárnom vápenci krasového masívu až do hĺbky štyristo metrov potok Blatnica. Alebo to bolo inak? S tiesňavou sa spája viacero povestí. A riadne protirečivých.
Luciferova kotolňa a Ladislavova vetvička
Podľa diabolskej verzie si vraj raz Lucifer zmyslel, že mu treba nájsť nevestu. Čertiská rozkúrili pekelnú kotolňu tak, že až stropy popraskali. A najväčšou puklinou vyletel riaditeľ satanášov rovno do Abova. O pekné slečny tu nikdy nebola núdza a tak sa s jednou oženil. Novomanželia žili v pekle šťastne. Pani Luciferová však zatúžila po návšteve domova. Manžel jej prianie splnil. Jeho svokre však dcéra po vydaji chýbala, jej odchod odďalovala, a tak si rohatý zaťko musel po žienku prísť sám. Jej mama ich dlho odprevádzala. Zať schválne vybral krkolomnú cestu vôkol "svojej" kamennej pukliny. Ale smelá svokra sa nebála, šla aj dokonca i úzkou cestičkou pomedzi skaly. Turisti ju preto dodnes nazývajú Čertovým chodníkom.
Druhá povesť je spojená s legendárnym kráľom z rodu uhorských Arpádovcov, Ladislavom I. Svätým. Toho Abovom prenasledovali divokí Kumáni, zvaní i Polovci. Zahnali ho až k divým strminám planiny. Zbožný kráľ padol na kolená a prosil Boha o pomoc. Prišla v zázračnej vetvičke. Panovník ňou trikrát šibol o skaly a tie sa rozostúpili do tvaru dnešnej Zádielskej doliny, kadiaľ prenasledovateľom unikol.
Na koni i na lane
V krásnej tiesňave môže mať korene aj príslovie Láska hory prenáša. Na dvoch hradoch tu vraj kedysi žili dve panské rodiny - z východnej strany kaňonu rytier Baláž, zo západnej pani Dorota. Rytier mal syna Andreja, pani dcéru Melindu. Keďže mladí na seba v úzkej vápencovej tiesňave videli z okien, zaľúbili sa do seba. Lenže rodiny nedelila len dolina, ale aj dlhoročné spory. Mladí sa nedali. Tajne sa stretávali v Dorotinej ružovej záhradke. Mater chcela dcéru vydať, tá si však na Andrejov popud dala zdanlivo nesplniteľnú podmienku: preskok Zádielskej doliny na koni. Kaňon je síce na brehoch Blatnice úzky okolo desať metrov, ale štyristometrové útesy planín sú od seba lievikovito vzdialené i stovky metrov... Andrej skočil, zvíťazil a nežičlivú Doru vraj od zlosti porazilo. Ale svadba bola.
Aj túto povesť z Abova zaznamenal nezabudnuteľný lekárnik, polyhistor Gustáv Stibrányi st. z Turne nad Bodvou. A skvelý Gusti báči možno práve touto povesťou inšpiroval syna Gustáva k unikátnemu projektu Veľký traverz. Stovky divákov obdivovali v lete 1997 jedného z najznámejších slovenských jaskyniarov Gustáva Stibrányiho ml. na lane pri zdolávaní 847-metrovej vzdialenosti, ktorá sa medzi planinami Horný vrch a Jasovskou otvára pri ústí Zádielskej doliny. Vzdialenosť prekonal za 30 minút a 40 sekúnd. Slovenská speleologická spoločnosť sa tešila z úspechu jednej z najvydarenejších verejných prezentácií jaskyniarov v histórii.
Osudný kavyľ
Nezabudnuteľný Gusti báči zachoval súčasníkom povesť i o ďalšej unikátnej lokalite tiesňavy - o Cukrovej homole. Je to 106 metrov vysoký vápencový útvar, ktorý ľudí provokoval odpradávna. Dráždil aj jednu pyšnú mater z obce Zádiel. Ešte keď bola jej krásna dcéra Klára v kolíske, vykvákala, že ju vydá iba za toho, kto jej ako svadobný dar donesie z Cukrovej homoly kavyľ. To je rastlina, pripomínajúca dlhé páperie, ktorou si mládenci cifrovali klobúky. Pytači po zlyhaniach na strmej skale rad radom strácali záujem, až prišiel Zádielčan Jožko. Šikovná Klára naňho čakala na vrchole skaly. Jožko bol k cieľu na dosah, ale už strácal sily. Klára mu chcela pomôcť, osud im však neprial. V objatí sa zrútili nadol. Skala vraj za nimi občas dodnes roní slzy.
Po rokoch prišiel pod Cukrovú homoľu z Košíc iný Jozef. Nehľadal tu legendárny kavyľ, ale na tejto skale nadobúdal prvé lezecké zručnosti. Tie sa legendárnemu slovenskému horolezcovi Jozefovi Psotkovi zišli pri mnohých expedíciách do najvyšších horstiev sveta, aj na Evereste, na ktorý ako prvý Slovák vystúpil. Žiaľ, pri návrate z najvyššej hory našej planéty zahynul.
Skvostná vápencová tiesňava je jedným z najutešenejších miest národného parku Slovenský kras. Vysoko nad ňou majestátne lietajú králi výšin - orly. A svoju dieru tu má dodnes aj čert. V impozantnej priepasti Čertova diera, ale aj inde v okolí, zaznamenávajú košickí, turnianski i rožňavskí jaskyniari a ich hostia zo zahraničia v tajuplnom podzemí stále nové objavy. Lebo aj keď Blatnica začala tvoriť tiesňavu pred miliónmi rokov, mnohé jej krásy ešte len čakajú na svojich objaviteľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
