Košice mali v stredoveku v pomere k iným mestám v Uhorsku metropolné postavenie. Toto postavenie bolo podložené aj právne a to privilégiami z rokov 1342 a 1347.
Podľa prvého privilégia z roku 1342 boli Košice zaradené medzi hlavné kráľovské mestá. To malo vplyv aj na postavenie richtára a prísažných Košíc.
V sneme na druhom mieste
Odkedy začalo platiť pre Košice privilégium o kráľovskom meste, mali Košice niektoré právomoci, ktoré predtým prislúchali iba panovníkovi. Podľa druhého privilégia z roku 1347 boli Košice zaradené hneď za Budín a to so všetkými právomocami a povinnosťami.
Čo znamenalo toto privilégium v praxi? Predovšetkým postup na hodnostnom rebríčku uhorských miest a to hneď na druhú priečku za sídelné mesto Budín. Odvtedy zástupcovia Košíc zasadali v Budínskom sneme na druhom - najvýznamnejšom stolci pred predstaviteľmi Bratislavy, Trnavy, Pešti a iných miest. Udelením týchto privilégií bol zavŕšený proces premeny Košíc na slobodné kráľovské mesto. Odvtedy mali súdnu, právnu, náboženskú a hospodársku autonómiu. Erbová listina z roku 1369, ktorú mestu udelil Ľudovít Veľký, ako keby korunovala právne vyzdvihnutia Košíc nad iné mestá.
Košické mestské právo vzorom
Historické dokumenty potvrdzujú aj to, že košické mestské právo bolo vzorom i pre iné východoslovenské mestá. Zachovalo sa medzi nimi okrem iných listín aj kráľovské poverenie pre predstaviteľov mestskej rady Košíc na prešetrenie zdĺhavého sporu o rozdelení daní medzi toryskými mestami Veľkým Šarišom, Sabinovom a Prešovom.
Kráľovské poverenie sa vzťahovalo aj na konečné vynesenie rozsudku, čo svedčí o právnej fundovanosti Košičanov a o váhe ich slova. Rozsudok vyniesli po dôkladnom preskúmaní finančnej situácie miest, ich ekonomických a perspektívnych možností. Podľa výsledku sa na prvé miesto medzi toryskými mestami dostal Prešov namiesto Šariša.
Zo štúdia histórie Košíc sa dozvedáme o dôkladnosti rokovacieho poriadku rady mesta Košice z roku 1404. Tento bez jedinej zmeny prevzali spišské banské mestá. Je to ďalší doklad o vplyve košického práva na správnu prax banských miest na východnom Slovensku.
Mestská rada
Tak ako v súčasnosti, aj v minulosti zdrojom príjmov miest boli dane. Určovala ich mestská rada, ktorá stála na čele kráľovských miest a tvoril ju richtár s dvanástimi prísažnými. Na voľbu mestskej rady a takzvanej vonkajšej rady mala určitý vplyv volebná obec, ktorá mala päťdesiat a niekde aj viac členov. Stálym členom rady bol notár, ktorý mal znalosti a bol zbehlý v mestskom rímskom aj kanonickom práve. O bezpečnosť mesta a jeho patriciátu sa staral mestský kapitán a drábi. Patriciát mal honosné domy na rínku (námestí) a ten, kto tam dom nemal, bol takmer vylúčený z obchodníckych výsad.
Dane a poplatky
Hlavným zdrojom mestských príjmov bola mestská daň, poplatok z dovážaného a čapovaného vína, trhové a jarmočné mýto, príjmy z mestského majetku – lesov, rybníkov, mlynov atď., aj renta z prenajatých domov alebo pôdy, ktoré mali aj mestskí farári. Hlavným zdrojom príjmov a bohatstva patriciátu bol miestny a tranzitný obchod.
Kráľovské mestá zastupoval na sneme kráľovský taverník, ktorý tiež predsedal súdu v sporoch medzi jednotlivými mestami. Slobodné kráľovské mestá na území Slovenska aj napriek svojmu hospodárskemu rozvoju politickú váhu nezískali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
