Niežeby neboli nejaké indície, z ktorých by sa dalo špekulovať. Avšak na otázky, akože kto chce koho utopiť, komu ide o držku a komu „len" o nejaké peniaze, alebo klasickú „qui bono?", sú všetky odpovede nielenže hypotetické, ale predovšetkým nepodstatné.
Kľúčové sú iné veci. Po prvé, koalícia i s Radičovou by si mali sadnúť nad otázkou, či majú záujem dovládnuť, a ak áno, čo treba pre to urobiť, eventuálne odhaliť vnútorné sily, ktoré sú proti. V štátnych fondoch (mimo iného), nielen v tomto NADSME, ležia miliardy peňazí, na ktoré si robia zálusk či priamo nárok aj stavy, čo sú zaháčkované (rôznymi spôsobmi, cez personálne únie po sponzoring), vo všetkých štyroch stranách tejto vlády. Je možné isť po krku hoci aj politickým nomináciám, ktoré sa nestihli, napr. v NADSME, takpovediac ani vybaliť. Vždy ale treba kalkulovať s politickými nákladmi. Keďže v prípade Hayeka už bolo naznačené, že cesta k niektorým hlavám vedie len cez mŕtvolu koalície, respektíve cez vytvorenie ilúzie o mŕtvole, Radičová by aj rozhodnutia, ktoré pociťuje ako správne, mala najprv konzultovať. Je to nevyhnutné, doma v SDKÚ i v rámci koalície. Nad rámec úvahy, že osoba premiérky je najväčší marketingový bonus tejto vlády, čo by mali citlivo vnímať naprieč stranami, Radičovej by mal niekto konečne prezradiť, že v koalícii nemá nikoho bez minulosti. A s tým sa môže len zmieriť, alebo padnúť.
Jednotný front odporu proti zrušeniu štátnej agentúry, v ktorom sa stretli exminister Jahnátek s nástupcom Miškovom a mnohými ďalšími, je najjasnejšou správou, že čiara medzi koalíciou a opozíciou, ktorú vnímame ako určujúcu pri sledovaní dennej agendy, nepretína zadné dvory politiky napojené na štátne (a európske) vemeno. Obrovská objednávka, ktorá lezie cez médiá, z opozície i podnikateľského prostredia, aby táto korupčná žila nebola prestrihnutá, jasne ukazuje biedu a hranice protikorupčného ťaženia na Slovensku: korene kradnutia a plytvania sa siahať nedá. Pretože tým koreňom nie je nič iné, ako vytváranie stále nových a nových zdrojov verejného financovania, ktoré si delia medzi sebou, resp. rozdeľujú (vazalom za provízie) privilegovaní účastníci rozhodovania. Trebárs pod vizitkou rizikových investícií, čo je vzhľadom na zloženie orgánov dokonalý kabaret. Viete čo? Zaujímavejšie než to, že kto a ako spreneveril tých 4,5 milióna eur, čo sa vyšetruje, by bolo zverejnenie, na akých adresách skončili a na aké projekty boli použité prostriedky, ktoré spreneverené neboli. To by bola len zábava. Povedzme, asi ako Tomanovej sociálne podniky...
Klasický krik, že zrušením agentúry prídeme o európske peniaze, je ďalší rozmer príbehu: Miliardy z EÚ ako podpora zrastania politiky s ekonomikou. Filozofia, že „každá koruna, ktorá príde z EÚ, je dobrá, aj keď skončí vo vrecku, v ktorom skončiť nemala" (Radim Jančura, Student Agency), má len tú chybu, že generuje korupciu a zlo, ktoré by inak neboli, resp. sa vyskytovali v podstatne nižšej miere.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
