Dirigent a muzikant nám prezradil, či majú taliansku domácnosť, kto pri hádke prvý ustupuje, čím si ho polovička udobruje a či sa z neho vďaka Zdenke stal domased.

Život s umelcom nikdy nie je ľahký a vy ste doma hneď umelci dvaja. Ako vaša domácnosť funguje? Kto napríklad upratuje, keďže ste takí vyťažení? Máte nejakú pani, alebo presne zadelené povinnosti?

- Zdenka sa o mňa veľmi stará a zbožňuje mať domácnosť v poriadku. Veľmi intenzívne sa jej venuje a je aj veľký systematik. Nesmierne ju baví varenie, čo nie je len nejaká reklamná kampaň či štylizácia. Relaxuje pri ňom a to je pre mňa obrovská výhoda, ale aj veľká výzva. Musím to totiž samozrejme všetko pojesť. A pochopiteľne, keď sa ona tak veľmi stará o mňa, tak by bolo z mojej strany chrapúnske, keby som sa nesnažil jej to oplácať. Tak sa aspoň snažím odkladať riad a tak podobne. Na hrubé upratovanie máme našu veľmi zlatú kamarátku upratovačku. Nechodieva k nám však často, nanajvýš tak raz do mesiaca.

Boli ste poriadkumilovný od začiatku vzťahu, alebo ste mali nejaké zlozvyky? Možno vám nie sú cudzie ani dnes a ste ako bežný muž, ktorý zvykne odhodiť špinavé ponožky doprostred izby...

- Každý má nejaké návyky a v určitých veciach sú proste jednoducho odlišné, ako u toho druhého. Rokmi sa dvaja vzájomne prispôsobujú a hľadajú kompromisy a aj my to doteraz robíme. Zatiaľ sa nám to darí do tej miery, že sme stále spolu a nemáme nejaké výrazné problémy. Ale musím samozrejme povedať, že Zdenka má väčší zmysel pre poriadok.

Môžete konkretizovať, čo vám najviac vyčíta?

- V konečnom dôsledku sú to drobnosti, ktoré sú však v danom momente strašne dôležité, no celkovo natoľko nepodstatné, že si na ne neviem spomenúť. Dúfam, že to drobnosťami aj ostane a nikdy to nebude nič dôležité. Ide medzi nami o klasické veci, typické mužsko-ženské záležitosti.

Ste spolu už veľmi dlho. Keď sa obzriete na začiatok vzťahu a na súčasnosť, ako ste sa za tie roky zmenili? Niekde ste vraveli, že ste sa stali domasedom...

- Môžem si dovoliť byť domased a nebyť z toho nervózny, lebo moje povolanie mi to svojím spôsobom vynahradí. Mením pracovné prostredia, stretávam sa stále s inými ľuďmi, športujem... V Mufuze sme fantastická partia. Takže sa nesťažujem. Stal som sa domasedom, no u každého, kto sa venuje rodine či partnerovi, sa jeho život svojím spôsobom po večeroch začne čoraz viac odohrávať medzi stenami bytu. Tam prebieha podstatná časť života. Všetko ostatné je len niečo ako relaxačná konverzácia, ale to podstatné sa deje v rodine. Či už je to manželstvo, alebo partnerský vzťah. My máme so Zdenkou šťastie aj v tom, že sme z tej istej branže, no v nej máme každý iné zameranie. Stále si vďaka tomu máme čo povedať.

Máte medzi sebou doma vybudované nejaké rituály? Napríklad spoločné stolovanie?

- Myslím si, že rituálnosť je základným kameňom všetkého, čo chce človek vo vzťahu dosiahnuť. Dáva základ súdržnosti rodiny. Poskytuje možnosť komunikovať. Rýchly život nám túto šancu stále berie, no len čo je v rodine zažitý určitý rituál, ako spoločný obed či nedeľné spoločné stretnutie, vytvára nám to istotu, že sa komunikačná niť nepretrhne. Takže si myslím, že by to ľudia nemali podceniť. Keď sa zamyslím nad našimi rituálmi, tak spočívajú v tom, že spolu vlastne aj raňajkujeme, aj obedujeme, aj večeriame. Večer si vždy otvoríme fľašu dobrého vína a dáme si síce nanajvýš deci, ale veľmi radi. Rituály teda máme za deň azda aj štyri.

Spomínali ste komunikačnú niť. Robí vám občas komunikácia problém natoľko, že máte tichú domácnosť? Kto je pri hádke výbušný a kto mlčí?

- Žiadny partnerský vzťah zákonite nemôže byť bez konfliktu... Ľutujem však ľudí, ktorí k sebe nevedia nájsť cestu a inklinujú k mlčaniu a riešeniu sporu tichou domácnosťou, keď to v sebe každý dusí. Ja aj keby som niekedy chcel, tak to nedokážem. (Smiech.) Vydržím to tak dve minúty. A to bez preháňania. Jednoducho neznesiem ten stav pretrvávania nedorozumenia, keď si každý z nás prehlbuje myšlienkovými pochodmi svoju verziu. Snažím sa to preto vždy vyžehliť, aby sme čím skôr našli k sebe cestu a až potom nastane priestor na to, aby sme si problém dokázali vysvetliť. Keď sa udobríme, mám istotu, že hoci v sebe mám výčitku, neznamená to, že keď som to vyžehlil, tak som sa zriekol svojho názoru. Akurát viem, že som vytvoril platformu porozumenia, kde keď následne vyslovím svoju výčitku, prečo došlo ku konfliktu, tak niekto bude ´naslouchat´. Zdenka ma vypočuje a je vyšší predpoklad, že ma aj pochopí.

Čiže vy ste väčšinou ten prvý, kto urobí ústretový krok?

- Nehovorím, že je to vždy, ale áno. Som spravidla ten prvý.

Vôbec nie ste výbušný?

- Ale som. Veľmi.

Takže niekedy je u vás talianska domácnosť?

- Našťastie doma nič nerozbíjame. (Úsmev.) Dôležité je, aby mal človek svoju izbu, kde sa odreaguje. Som výbušný, rozhodne temperamentný typ, no to aj Zdenka. Máme však úžasný vzťah aj v tom, že je slobodný. Nemáme žiadne väzby, ktoré by nás umelo spájali. Jednoducho to, že sme spolu, je len z toho dôvodu, že chceme byť spolu. Žiadny iný dôvod neexistuje. Takže talianska domácnosť rozhodne nie sme.

Niekde ste veľmi pekne povedali, že na nej obdivujete to, že nie je človekom, ktorý by čakal, že bude dostávať, ale človekom, ktorý veľa dáva. Keď to môžeme tak poeticky vyjadriť, čo vám tento vzťah dal? Ako vám zmenil život?

- (Ticho.) Neviem to vyjadriť inak, ako slovom všetko. Spôsob existencie. Neviem si predstaviť, že by som inak strávil túto časť svojho života. Som osudu strašne vďačný, že sme sa stretli. Aj keď sme sa nenarodili v správny moment... Ale aspoň... Je to skrátka fajn, že sme sa stretli. Že nám to nezabránilo v tom, že sme sa stali jeden pre druhého blízkym.

Mali ste a aj dodnes máte množstvo neprajníkov, pretože ľudia sú už skrátka takí. Kde ste v sebe od začiatku vzali silu do toho ísť? Človek aj sám zvažuje a okolie mu nepridáva... Ste natoľko silná osobnosť?

- Je tak zanedbateľné, čo si ľudia myslia. Keď si uvedomíte, čo sa s človekom deje pri spoznávaní, pri úžasnom štádiu prepuknutia vzťahu... Vtedy sa môže zemeguľa zrážať s Mesiacom a všetko je tak strašne zanedbateľné... Nemôžem chcieť, aby ma mal každý rád. Ani Zdenka to nemôže chcieť. Ani my spoločne a ani to nie je náš cieľ. Náš cieľ je, aby sme sa mali my dvaja radi. To je všetko.

Prezraďte niečo na Zdenku. Navonok vystupuje ako človek trošku odmeraný. Je to len obrana voči verejnosti a inak je to citlivý človek?

- Ona je odmeraná?

No navonok ju verejnosť nevníma ako úplne milého človeka, asi rezervovaná je lepšie slovo. Ako herečku ju majú ľudia veľmi radi, inak si však udržiava odstup. Vy to tak nevnímate?

- Sila médií je veľká a ľudia pochopiteľne nemajú možnosť si to overiť na vlastnej koži. Ergo pochopiteľne, že si musia vytvoriť nejaký dojem, no a ten z čohosi pramení. Vytvárajú si ho však na základe drobných informácií, ktoré sú sprostredkované cez médiá a je to často deformované. Deformovať to môže aj zámerne samotný bulvár. Je však úplne jedno, ako ju ľudia vnímajú. My nie sme politici, ktorým musí záležať na tom, čo si ľudia o nich myslia.

Snažíte sa byť z času na čas romantikom?

- Snažiť by sa mal každý. Určite nechceme pripustiť, aby pohodlnosť v človeku zvíťazila a my by sme si nerobili prekvapenia. Vždy sa snažíme dávať si na sviatky darčeky a prekvapiť toho druhého. Nikdy to neriešime obálkami, ani nejdeme spoločne nakupovať.

Zdenka vie, čo na vás platí? Keď vás chce potešiť, tak vám napríklad niečo dobré uvarí? Čo na sto percent zaberie?

- (Smiech.) Milujem každé jej jedlo, pretože skutočne fantasticky varí a všetko mi chutí. Možno však, keď mám nejaké uviesť, ktoré má špeciálne postavenie, tak je to krupicová kaša.

Tak tú by ste azda zvládli urobiť aj vy...

- To by nebolo ono. (Úsmev.)

Máte psíka Olivera, ktorý je veľký domáci maznáčik, ktorý s vami spáva v posteli. Odjakživa ste mali takýto vzťah k psom, alebo ste si k nim len cez Zdenku našli cestu...

- Pochádzam z dediny a tam boli zvieratá vždy vonku. Hoci sme mali psíkov, predsa len sme nezdieľali do takej miery spoločný život. Určite ma k tomu takto bližšie priviedla Zdenka. Oliver však už nespí v posteli, presťahovali sme sa a podarilo sa nám ho to odnaučiť.

Zrejme to bolo náročné...

- Aj my sme si mysleli, že to psychicky nezvládne. No kúpili sme si novú posteľ a jednoducho sme ho od začiatku upozornili, že na ňu nesmie ísť. Pochopil to, aj keď s tým má niekedy problém. (Úsmev.) Človek si myslí, že starého psa novým kúskom nenaučí, ale dá sa.

Ako sa oňho zvládate starať, keď ste obaja takí vyťažení?

-Zdenkina mamička nám ho niekedy pomáha strážiť.

Nedá sa nevšimnúť si, že v rámci rozhovorov ste veľmi plachý a nadmieru seriózny, no v iných situáciách oplývate humorom. Nebolo by možno dobré prezentovať svoj vtip navonok aj inokedy?

- Každý vníma kameru a mikrofón inak a v mojom prípade, len čo ich mám pred sebou, začnem pociťovať vyššiu mieru zodpovednosti a premýšľam nad tým, čo povedať. Je to asi taký môj zlozvyk... Viem o tomto rozpore, už viacerí mi to hovorili. Zdenka mi niekedy až vyčíta, že vyzerám príliš zakríknuto a pravda je pritom kdesi úplne inde. Na televíznej obrazovke pôsobím ako melancholik, čo zďaleka nie som. No nevadí. Nerobím to preto, že by som niečo predstieral... Len mi vadí, keď niekto trepe pred kamerou, preto asi uplatňujem opačný extrém. Azda sa to časom uvoľní. Na javisku ma napríklad veľmi inšpiruje a motivuje publikum, vďaka ktorému sa viem uvoľniť.

Inak by ste však sám seba označili za veselú kopu?

- Ťažko posudzovať sám seba. Rozhodne mám veľmi rád humor a som veselá kopa, keď už to tak mám formulovať. Rád sa smejem.

Vašou veľkou vášňou je kapela Fragile. Aké s ňou máte najbližšie plány?

- Plány sú veľké. Aj so Zdenkou spoločne s Fragile, to však bude budúcoročné prekvapenie. V tomto roku chceme pre fanúšikov pred Vianocami vydať nový album. Už ho nahrávame a veľmi sa tešíme. Ja už mám inak presné plány minimálne do roku 2013, takže s plánmi problém nie je. (Úsmev.) Problém je len s časom. Nájsť si ho v týchto našich rozbehaných životoch je náročné.

Máte rád plány, alebo je to nutné zlo, ktoré si vyžaduje vaša práca?

- Plánmi a prípravou na prácu vlastne utekám od práce. Je to taký dôsledok mojej lenivosti. Takže rád plánujem...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.