Príkladom môže byť aj slovo monorail, ktorého prvá časť (mono) znamená jeden a druhá časť označuje koľajnicu. Ide teda o „jednu koľajnicu", ale my výraz monorail musíme preložiť už trochu dlhým výrazom ako jednokoľajnicová (obvykle visutá) dráha. Po tomto exkurze do jazykovedy už môžeme vysvetliť, v čom je monorail Shweeb taký unikátny. Napokon, vidno to na obrázku: ide o jednokoľajnicovú (chcel som napísať jednokoľajnú, ale to už je čosi iné) visutá dráhu, po ktorej - či vlastne pod ňou - behajú kabínky, poháňané ľudskou silou. Ide vlastne o akési zavesené kabínky-bicykle, ktoré sa poháňajú šliapaním do pedálov. Hnací reťazový systém má sedemstupňovú prehadzovačku. Monorail Shweeb je jednou z atrakcií zábavného parku neďaleko novozélandského mesta Rotorua. Shweeb (to je zase variant nemeckého slovesa schweben, čo znamená vznášať sa) pozostáva z dvoch paralelných dráh dĺžky 200 metrov, na ktorých môžu medzi sebou súťažiť posádky dvoch kabín, a to na tri kolá. Súťažiť sa však môže aj na čas. Nateraz platný svetový rekord je 55 sekúnd (za prejdenie troch kôl, teda 600 metrov). Monorail Shweeb vznikol na základe idey cyklistu Geoffa Barnetta, ktorý žil v Tokiu. Barnett prišiel na nápad, že k zlepšeniu dopravy v bezútešne preplnených tokijských uliciach by prispelo vybudovanie cyklistických monorailov nad ulicami. Po návrate do Melbourne sa Barnett šesť rokov venoval rozpracovaniu svojej myšlienky, ktorá napokon viedla k vybudovaniu Schweebu v Rotorua. Od otvorenia tohto unikátneho monorailu v októbri 2007 sa na ňom povozilo už vyše 30 000 „cyklistov" (ktorí však ani nemusia vedieť bicyklovať). Už v blízkej budúcnosti by sme sa mohli dočkať monorailu typu Shweeb aj na verejnú dopravu. Spoločnosť Shweeb Holdings Ltd. totiž dostala od spoločnosti Google Inc. grant vo výške milióna dolárov ako príspevok na výskum a vývoj takéhoto unikátneho dopravného prostriedku, poháňaného ľudskou silou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
