Vydarený majstrovský hetrik indisponovanej Petnuchovej

Na prvý pohľad by sa zdalo, že všetko išlo hladko a táto Bardejovčanka korunovala svoje úsilie tak, ako chcela.

KOŠICE. Lenže ona pôvodne uvažovala aj o iných alternatívach.

Radšej by štartovala až popoludní

"Ráno som mala všakovaké obavy, či vôbec nastúpim. Od piatku som mala problémy s hrdlom. No povedala som si, že pokiaľ by to nešlo, tak kedykoľvek môžem odstúpiť. Na moje prekvapenie sa mi bežalo dobre, už na Aničke som cítila, že všetko je fajn. Snažila som sa udržiavať tempo štyri minúty desať sekúnd na kilometer. Pokiaľ bol protivietor, tak to išlo pomalšie, ale ak zafúkal do chrbta, tak som zrýchlila. Asi od tridsiateho piateho kilometra som už však cítila nohy, začali mi tvrdnúť a tam sa to trošku aj spomalilo, no celkove som spokojná, na viac som nemala," komentovala svoje vystúpenie pretekárka, ktorá na oficiálnej tlačovke bola v rozpakoch po otázke, čo urobí s prémiou za výkon.

Vôbec s tým nepočítala a ani nevedela, aký honorár si vybehala. Keby nebolo zdravotnej indispozície, bola by si trúfla aj na čas okolo 2:50.

"Sama som bola prekvapená tým, ako som bežala. Chcela by som poďakovať divákom hlavne na Aničke, ale aj inde, lebo boli fantastickí a dodávali mi elán, silu," pridala postreh bežkyňa, ktorej skorší začiatok zápolení neveľmi vyhovoval. Privítala by, keby sa preteky uskutočnili až popoludní.

Štvrtý zápis

Na konte má dovedna iba štyri maratóny, z toho tri razy v Košiciach (MMM je jej srdcovou záležitosťou) a raz v Bratislave.

"Trúfla by som si na maratón aj inde, ale nie som profesionálka ani poloprofesionálka. Učím a mám aj ďalšie aktivity a beh je hoby, nie priorita," dodala stredoškolská učiteľka, ktorá sa už teší na stužkovú svojej maturitnej triedy.

Pripomenula, že na MMM nemala ambície atakovať traťový rekord a robiť súperku zahraničným bežkyniam, ktoré boli nasadené a mali výhodnú pozíciu pri začiatku. Aj preto, že štartovala zozadu. Čas ju nerozhádzal, dôležitý bol pre ňu výsledok. Vraj tak je to i na olympiáde.

V tomto roku medzi vytrvalkyňami chýbala. Kvárila ju chrbtica a trošku stratila motiváciu. Niežeby zanevrela na túto aktivitu, no proste to tak vypálilo. Po prvý raz sa popasovala s bežeckým podujatím až v septembri na trati Dukla - Svidník. Takže takmer rok mala pretekársku pauzu. Blíži sa však olympiáda, ako ju vníma?

"Realisticky. Vidím nástup mladších súperiek, napríklad Katky Bérešovej. Pokiaľ bude makať, tak má šancu ma olympiádu."

Limit zväzu okolo 2:35 hod. by si vyžadoval iný tréningový prístup a nasadenie. "Keby som vystúpila zo zamestnania a venovala sa naplno behu, tak by to išlo," usmiala sa I. Petnuchová, ktorá sa teší na lepšiu konkurenciu o rok.