Resp. avizuje urobiť, keďže vyhlásenie Figeľa, že „neplánujeme investovať do tohto projektu plánovaného bývalou vládou" signalizuje jednoznačný úmysel, za ktorým však musí ešte nasledovať definitívny ortieľ.
Tomu by rady zabránili rôzne zákulisné sily. Odkiaľ dujú vetry, je o to pikantnejšie, že práve minister dopravy je predsedom strany, ktorá v pozícii radového člena stále drží Jána Čarnogurského. Tento nepochybne najvplyvnejší radový člen slovenskej straníckej histórie, ktorý napr. prednedávnom „negocioval" koalíciu Smer-KDH, funguje totiž roky ako tykadlo presadzovania ruských záujmov na SR. Alebo, povedzme, ako vysunuté pracovisko, hm, hm... Skratku o troch písmenkách zamlčme a radšej si povedzme, že keďže v rámci KDH zrejme nenašiel porozumenie, obrátil sa Čarnogurský na externé prostredie. Tak bola verejnosť najprv poučená, že „nová vláda nevie, akú politiku robiť voči Rusku", a vzápätí už matrioška vyskočila z vreca: „Ak Slovensko svojou váhavosťou príležitosť premárni, železnica sa najskôr postaví na maďarskom území a príležitosť pre našu krajinu sa nikdy viac nevráti" (HN, včera).
Strašenie Maďarmi nechajme tak. Aj keď v ich verejnom diškurze niet stopy po širokorozchodnej a už vôbec nie o „liste, ktorý napísal Orbán Putinovi so žiadosťou, aby viedla po maďarskom území" (Čarnogurský). Táto fámológia resp. šírenie dezinformácií nastoľuje otázku, odkiaľ sa berie taký silný záujem o masívnu investíciu (Čarnogurský: „Investícia storočia"), ktorej ekonomický prínos je, v najlepšom prípade, neurčitý. Naozaj v tom najlepšom. V reáli je predstava nejakého tovarového obratu s tým Ruskom, ktorého 90 percent rozpočtových príjmov tvorí vývoz surovín (nie vlakom), fantazmagorická. Ešte i keby sme zohľadnili ďalší bluf, teda, že záujem prejavila aj Čína.
Povedzme si to podstatné. Tu nejde o ekonomiku, ani o pracovné miesta v Čiernej nad Tisou. Pre Slovensko je širokorozchodná smrteľne nebezpečná geopoliticky. Bola by ďalším ohniskom prenikania a šírenia ruského vplyvu, ktorý agresívne expanduje všade, kde sa mu otvorí možnosť, už viac rokov aj formou kapitálových investícií štátnych firiem či „suverénnych" (štátnych) fondov. (Tvorených príjmami z ropy a plynu). Ďalšou formou je renesancia "kágebáckych" metód, keď napr. v Česku už neuplynie kvartál bez vyhostenia ruského špióna. Obnovený záujem Putin-Medvedevovho Ruska o celé „blízke zahraničie" a nové prerozdelenie sfér vplyvu sa pritom deje uprostred stupňujúcej sa hrozby konfliktného rozpadu EÚ či eurozóny, čo je extra zvlášť varovné pre to Slovensko, ktoré po nástupe Janukovyča už susedí opäť so Sovietskym zväzom (čo bude úplne jasné tak o dva roky). V tejto pohyblivej realite nepotrebujeme nič menej než robiť hostiteľa štátneho kapitálu ovládaného politikmi, ktorí trpia zvláštnymi nostalgiami, imperiálnymi reflexmi a hodnotami na míle vzdialenými právnemu štátu, demokratickému kapitalizmu a ústavným slobodám.
„Nejde o ekonomiku ani o pracovné miesta v Čiernej n/T."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
