PREŠOV. Na prvý pohľad obyčajný ošetrovateľ z nemocnice. Má len 22 rokov. Od pätnástich ho zaujímali veci ako tetovanie či piercing, nosil dredy, prvá "kerka" mu však ozdobila telo až v devätnástke (robil ju sám).
Len pred niekoľkými mesiacmi sa začal venovať extrémnym veciam. Už dnes je považovaný za jedného z najlepších nielen na Slovensku, stále posúva hranice možného a má aj nasledovníkov.
Utrpenie ako hobby Priekopníkom freak show na východnom Slovensku je Štefan "Korniš" Mašlár, ktorý založil aj skupinu Suffering Guys. Tá sa venuje tzv. body modification kultúre.
V tíme "chlapcov utrpenia" sú okrem Korniša aj ďalší prešovskí nadšenci extrémnych vecí (Zizo, Havran, Rebel, Piňďo). Korniš s Piňďom predviedli profesionálnu freak show aj na treťom celoslovenskom festivale Tattoo Pre-Show Convention.
Začalo sa to prerezaným "hadím" jazykom Pre Štefana sa začalo všetko splitom jazyka, teda jeho prerezaním na tzv. hadí jazyk. "Je to starý rituál. Jazyk je sval a v strede je väzivo, ktoré ho spája. Čiže ho pokojne môžeš prerezať a zašiť. Alebo ti zrastie, lebo sval má pamäť," spomína na prvé extrémne kúsky Korniš.
Pri splite jazyka neostal. "Potom som si povedal, že to chce niečo originálnejšie. Našiel som na internete, čo všetko robia v zahraničí."
Prvé zavesenie nebolo bohviečo. Nemal dobré nástroje, háky kúpil v supermarkete. "Mali 5 milimetrov a boli tupé ako 'hovado'. Chlapíci mi ich tak tlačili, sa až spotili. Jeden hák im trval 12 minút. Kto to chce robiť, odporúčam poriadny chirurgický nástroj," spomína na nedávne začiatky Korniš, ktorý už celkovo visel za chrbát štyrikrát, dva razy za nohy, skúšal aj ďalšie veci. Pri pokuse závesu o ruku si ju natrhol. Ako zdravotník si ju hneď aj sám zašil.
Bolesť. Korniš (vpravo) ju ani necíti, na jeho kolegovi je však zjavná. Foto: Michal Frank
Bolí? Nebolí? Prečo to robí? Považuje to za únik zo spoločnosti, totálne vyčistenie hlavy: "Dám si hudbu, väčšinou tvrdý hardcore a nemyslím na nič. Pre mňa to znamená to, že si dám určitý záves a prekonávam sám seba... Veľa ľudí v živote bolesť odmieta, uteká pred ňou, ale treba ju prijať."
Koža udrží obrovskú záťaž, ale je to individuálne. Bolesť už Š. Mašlár takmer necíti. Je to preto, že telo sa bráni a mozog vylučuje endorfíny a serotonín, teda hormóny spôsobujúce príjemný pocit. Prepichuje si len kožu a tukové tkanivo, používa sterilné nástroje.
"Bolesť je z fyziologického hľadiska podnet, ktorý signalizuje, že niečo je zlé. Je to aj psychická stránka," vysvetľuje Korniš.
Poukazuje na prípady, keď sa ľudia režú a inak mrzačia, pričom pociťujú slasť, alebo na vaskulárnu synkopu pri odbere krvi: "Keď niekomu berú krv, môže mu prísť zle, ale tiež si môže povedať, že dáva krv na dobrú vec a neprekáža mu tá bolesť."
On sám tvrdí, že extrémne posunutý prah bolesti nemá. Tabletky však nikdy neužíva. Keď si sadne a prepichnú mu kožu, vtedy klesne tlak. "Je to traumatický šok. Musíš zhlboka dýchať..."
Potom je vraj človek pripravený na zavesenie na hák. Štefan tvrdí, že sa dajú robiť aj oveľa extrémnejšie kúsky ako tento základný zvaný suicide alebo obesenec. Čím viac hákov človek použije, tým je to bezpečnejšie.
Pôvod v starých kultúrach Korene tejto pre mnohých nepochopiteľnej kultúry sú u primitívnych afroamerických kmeňov. Zjazvenie (skarifikácia), prepichovanie, vešanie, tetovanie a ďalšie veci využívali pri iniciačných rituáloch, ktoré museli vykonať chlapci, aby sa z nich stali muži.
"V súčasnosti sa zo starých kultúr prebrali tetovačky, piercingy. Pre mňa to znamená to, že idem podstúpiť nejakú skúšku, v ktorej prekonám sám seba," hovorí dvadsaťdvaročný Prešovčan.
Uvažuje už o tom, že by mohol robiť takéto profi akcie. Na tetovacom festivale ho oslovili aj z bratislavského štúdia, venujúceho sa takýmto zaveseniam (suspensions), pričom netušili, že ide o amatéra, ale považovali ho za profesionála zo supertriedy.
Štefan spoluprácu víta: "Niektoré veci majú dobre vyvinuté, chcem sa s nimi spojiť, lebo navzájom si môžeme niečo dodať..."
Strach nemá. "Je tam rešpekt. Ten treba mať stále. Idem do toho, lebo viem, čo robím. Na pár veciach som sa popálil. Keď robíš niečo také, nesmieš sa báť... Ale radšej to odskúšam na sebe, než by sa niekomu malo niečo stať," hovorí Korniš, ktorému sa hlásia ďalší mladí, čo si to chcú vyskúšať.
Takto to vyzerá, keď idú prešovskí Suffering Guys do akcie
Priateľke sa to nepáči Inak je Štefan Mašlár skôr nenápadný mladý muž, pracujúci v nemocnici. Má priateľku, ktorá s jeho záľubou úplne stotožnená nie je.
"Nepáči sa jej to, považuje ma za hlupáka, ale v poslednom čase to začína akceptovať. Zistila, že taký som a začína ma takého brať. Mám ju rád. A je to tak, že nezáleží, ako vyzeráš, čo robíš, ale ak ťa má rada, zoberie ťa takého, aký si," dodáva tento nadšenec extrémnych kúskov.
Prepichovanie. Kožu prepichnú skalpelom, ktorý bude slúžiť ako karabína. Foto: Michal Frank
Chrbát. Takto vyzerá, keď je pripravený. Foto: Michal Frank
Dych vyrážajúce. Ľudská koža vydrží veľa. Foto: Michal Frank
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.