Jej pôvodcom bol generál habsburgovského cisára Leopolda I. Antonio Caraffa.
Neapolský rodák prišiel do Prešova začiatkom roka 1687, aby sa tu zaangažoval do obvinenia, mučenia, odsúdenia a hrôzostrašných popráv viac ako dvoch desiatok ctihodných mešťanov, senátorov, sudcov, kňazov a ďalších prominentov. Previnili sa tým, že patrili k protestantským sympatizantom odbojných kurucov. Obvinili ich z toho, že nadviazali kontakt s Helenou Zrínskou, čo bolo vtedy zakázané. Zrínska bola totiž manželkou vzbúrenca Imricha Tököliho, ktorý rozpútal protihabsburské povstanie. Keď Tököli utiekol do exilu v Turecku, Zrínska sídlila na hrade v Mukačeve a ako jediná bránila v Uhorsku záujmy svojho manžela.
Existenciu tajnej konšpiračnej korešpondencie medzi Zrínskou a prešovskými prominentmi dosvedčila prostitútka Alžbeta Táboryová. Významne tak prispela k ich brutálnemu mučeniu a poprave. Keby táto radodajka žila dnes, nazvali by sme ju agentkou - provokatérkou. Vo vinárni sa pokúšala podhodiť falošné listy Caraffovým obetiam. Na súde krivo vypovedala. Za svoje svedectvo dostala smiešny honorár - 280 rýnskych zlatých. Pritom celkové náklady na činnosť tribunálu predstavovali až 6 853 rýnskych zlatiek.
Vzal úplatky a spokojne sa pozeral na popravy
Generál Caraffa nemal zľutovania. Darmo manželka prvého z popravených, senátora Žigmunda Zimmermanna, odniesla prosiac o milosť Caraffovej manželke tajne všetky svoje klenoty. Úplatky nosili aj iní zúfalí príbuzní obvinených. A Caraffovci brali. Potom, bohatší o zlato a šperky, sa z okna spoločne pozerali na popravy...
Popravisko stálo na mieste, kde je dnes v Prešove súsošie Immaculaty. Šľachtici Žigmund Zimmermann, jeho svokor Andrej Keczer i ďalší blízki príbuzní Gabriel Keczer a Martin Sárossy, ale aj mnohí ďalší tu našli svoju smrť po predchádzajúcom krutom trýznení. Naťahovali ich na škripcoch, lámali im hnáty, mučili ich ohňom. Na popravisku im kati najprv odsekávali pravé ruky, lebo nimi vraj písali listy Zrínskej, potom ich sťali a ich hlavy pribili na šibenice. Bezhlavé telá rozštvrtili a zohavené pozostatky rozvešali po mestských hradbách. K trestu patrila aj konfiškácia majetku. Niektorí obvinení museli byť po mučení na popravisko dovezení, iní spáchali vo väzení samovraždu, no ich strýznené telá štvrtili a hanobili aj po smrti.
Zuzana Zimmermannová podplatila katov, aby získala Žigmundovo rozsekané srdce. Roky potom relikviu opatrovala v zlatej schránke. Klára Merse, sestra popravených Andreja a Gabriela Keczerovcov, úplatkami zabezpečila, že telesné pozostatky umučených súrodencov sňali z hradieb a tajne ich dala pochovať pod vežu kostola v Svinej.
Prešovské jatky boli vo vzťahoch katolíckych a protestanských veriacich nezahojenou bolestnou ranou vlastne až do roku 1995. Vtedy sa pri pamätnom reliéfe s postavou kata s mečom na objekte evanjelického kolégia v Prešove stretli pápež Ján Pavol II. a evanjelický biskup Ján Midriak. Vedno sa pomodlili modlitbu zmierenia.
Generál Antonio Caraffa zomrel šesť rokov a jeden deň po prvých prešovských popravách vo Viedni 6. marca 1693. Vraj bol nesmierne sklamaný, že sa nedočkal cisárskej odmeny v podobe lukratívneho diplomatického postu v Španielsku. Čo sa stalo s prostitútkou Alžbetou Táboryovou, to okrem výšky jej hanebného honoráru história nezaznamenala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
