nania vyššie, ktorí ako prví objavili čosi mimoriadne, či svojimi činmi ovplyvnili náš každodenný život. Pri hľadaní vhodného kandidáta na prvú časť tohto seriálu sme dospeli k názoru, že to nemôže byť nikto iný než Albert Einstein.
Albert Einstein, považovaný za jedného z najvýznamnejších vedcov všetkých čias, sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom Ulme. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal kompas a Albert si uvedomil, že niečo v "prázdnom" priestore musí pôsobiť na jeho strelku. Neskôr považoval túto skúsenosť za jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Budúci geniálny fyzik bol na Konfederálnu vysokú školu technickú (ETH) vo švajčiarskom Zürichu prijatý až na druhý pokus. Už tam sa prejavovala jeho neúcta k autoritám a neochota učiť sa podľa osnov, čo malo za následok veľa konfliktov.
Dva roky bez práce
Po promócii na ETH v roku 1900 sa mu podarilo získať zamestnanie až v roku 1902, a to na Švajčiarskom patentovom úrade. Vedeckej práci sa venoval popri zamestnaní v tomto úrade. Sám Einstein často tvrdil, že keby získal miesto na univerzite, mal by menej času, lebo by sa musel venovať príprave prednášok a odbornému rastu. Roky 1899 až 1905 boli pre neho veľmi ťažké, pretože stratil dieťa, istý čas nemal prácu, jeho žena Mileva neuspela profesionálne a navyše mal nedorozumenia s rodičmi.
Úľava v premýšľaní
Ako neskôr sám povedal, silu znášať existenčné ťažkosti nachádzal v premýšľaní. Myslel tým premýšľanie o nevyriešených problémoch fyziky, ktorá sa koncom 19. storočia dostala tak trochu do úzkych. V roku 1905 získal doktorát a v tom istom roku napísal Einstein (stále ešte pracovník patentového úradu) štyri vedecké články, ktoré sa stali základom modernej fyziky. Témami týchto teoretických článkov boli tzv. Brownov pohyb, fotoelektrický efekt, teória relativity (neskôr dostala prívlastok špeciálna pre odlíšenie od všeobecnej teórie) a ekvivalencia hmotnosti a energie.
Elementárne kvantá svetla
Nemáme tu priestor na vysvetlenie všetkých nových a prevratných fyzikálnych ideí, obsiahnutých v týchto článkoch, a preto sa sústredíme aspoň na ich najvýznamnejšie aspekty. K vysvetleniu fotoelektrického javu (emitovanie elektrónov z telesa, ožarovaného elektromagnetickým žiarením, teda aj svetlom) prispel Einstein revolučnou myšlienkou, podľa ktorej svetlo (dovtedy považované len za vlnenie) pozostáva z elementárnych kvánt, dnes nazývaných fotóny. Fotoeleketrický efekt sa dnes v širokej miere využíva vo fotovoltaických článkoch, premieňajúcich slnečnú energiu na elektrickú.
Newtonove zákony neplatia vždy
Ďalšiu veľkú revolúciu vo fyzike vyvolala špeciálna teória relativity, ktorá "nabúrala" klasickú newtonovskú mechaniku a ukázala, že zákony tejto mechaniky, ktoré publikoval I. Newton už v roku 1687, neplatia pre rýchlosti blízke rýchlosti svetla. Padla predstava absolútneho času a priestoru, jedinou konštantnou veličinou ostala rýchlosť svetla (asi 300-tisíc km/s). V článku "Závisí zotrvačnosť telesa na jeho energii?" predstavil Einstein vzťah medzi energiou a hmotnosťou, ktorého matematické vyjadrenie je hádam najznámejšou rovnicou na svete (E = mc2, teda energia hmoty sa rovná jej hmotnosti, vynásobenej druhou mocninou rýchlosti svetla). Táto rovnica je, bohužiaľ, aj základom obrovskej ničivej sily jadrových zbraní.
Nobelova cena v roku 1921
V roku 1921 dostal Einstein Nobelovu cenu za fyziku, a to trochu alibisticky za vysvetlenie fotoelektrického javu a nie za teóriu relativity, ktorá bola v tých časoch stále ešte sporná. V roku 1915 predstavil Einstein svoju všeobecnú teóriu relativity, podľa ktorej je gravitácia dôsledkom deformovaného časopriestoru.
Posledných 40 rokov života sa Einstein neúspešne pokúšal vytvoriť jednotnú teóriu gravitácie a elektromagnetizmu. V roku 1935 emigroval z Nemecka pre útoky nacistov do USA, a to s albánskym pasom. Slávny vedec, ktorému núkali aj funkciu izraelského prezidenta, zomrel 18. apríla 1955 v americkom Princetone. 
Slávny Einsteinov portrét. Fotograf požiadal Einsteina pri príležitosti jeho 72. narodenín, aby sa usmial, on namiesto toho vyplazil jazyk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
