Čo hovorí o majestátnom Kriváni najznámejšia povesť? Pán Boh bol k ľuďom pod Tatrami láskavý. Poslal k nim anjela, aby kraj, v ktorom vraj sám vždy rád pobudne, ešte väčšmi vyšperkoval zásobou z veľkého vreca krás. Anjel sa však pri lietaní a práci unavil. A tak krídlom narazil na vrchol vysokého končiara. Po tejto havárii ostal už navždy vykrivený.
Môžu za to lakomci?
Iná legenda je menej povznášajúca, rozpráva o ľudskej lakomosti. Vraj v dobách, keď býval legendárny končiar ešte rovný, začali sa ľudia spod Tatier škriepiť o hraniciach svojich pozemkov. Jedni tvrdili - hranice sú tam, kam siaha žulová výšava. Iní beťári vymysleli fintu: umiestnili na vrchol štítu lano a ťahali ho k svojim poliam. Končiar sa nebezpečne nakláňal, zo strachu teda prestali. Ale vrch už ostal navždy vykrivený - na znak ľudskej chamtivosti.
Vrch uchvacoval celé generácie. Národovci naň organizovali spoločné výstupy, ospevovali ho v básňach a podráždene reagovali na každý pokus o poškodenie jeho imidžu. Tak sa stalo, že v roku 1861 zvalila jedna skupina národovcov z Kriváňa železný pamätník, ktorý pripomínal návštevu saského kráľa Fridricha Augusta II. v roku 1840 - vraj bol symbolom feudálneho útlaku...
Kriváň je dodnes pre najrozličnejšie ideológie, hnutia či strany kultovým končiarom. Spišskonovoveskému evanjelickému farárovi, polyhistorovi Jonášovi Andrejovi Czirbesovi však ťažko uprieť jedno prvenstvo. V roku 1772 bol prvým, čo sa z Kriváňa kochal úžasnou panorámou. Hoci, prvými mohli byť aj smelí haviari, ktorí v útrobách kopca popri iných nerastoch ťažili aj zlato. Niektoré štôlne boli iba pár desiatok metrov pod vrcholom. Baníctvo sa v tejto časti Vysokých Tatier skončilo podľa legiend zo dňa na deň. Vznešenému štítu sa vraj znepáčilo večné hlučné kutranie v jeho útrobách. Baníci po hrozbe, že ak neprestanú vyrušovať, hora zaplaví celý Liptov, zutekali.
Strašidlo v Škaredom žľabe
Kriváň má aj lokalitu Škaredý žľab. Ľudia hovoria, že tam sídli strašidlo. A zlopovestným žľabom sa vraj možno skratkou dostať rovno do pekla... V roku 1846 navštívil Kriváň český cestovateľ Dušan Vilém Lamb, ktorý o Škaredom žľabe písal v časopise Poutník ako o "hrôzyplnom svete pravekých žulových šedivcov, ostrých hrotov a kostrovo bledých skaliskách, ktoré z desných hĺbok vystupujú ako ihly."
Kriváň je vysoký 2 495 metrov, čo do výšky mu medzi tatranskými končiarmi patrí "až" siedme miesto. Napriek tomu má výnimočné postavenie. Je krásny a suverénne víťazí v súťažiach o titul najkrajšieho slovenského vrchu. Objavuje sa v básňach, piesňach, na obrazoch, i na jednocentovej minci. Tatranský historik Ivan Bohuš píše, že deti z dedín, ktorým tento pán končiar nazerá do okien, sa po slove mama ako druhé naučia slovko Kriváň. Lebo mamičky už malým drobcom hovoria: "Na Kriváni pán Boh býva a stále hľadí, či nečiníme zlo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
