Sú zapísané nielen v známej Guinnessovej, ale aj v Slovenskej knihe rekordov.

KOŠICE. Ťahal vagóny s uhlím, autobusy s deťmi, tlačil jedným palcom mohutný Hummer, kopijou opretou ostrým hrotom o holú hruď autá. To je iba zlomok toho, čo silák Juraj Barbarič, ktorého deti zvyknú volať ujo Ďuri, dokázal.

Začalo sa to pred 18 rokmi, keď sa kvôli veku rozhodol zavesiť na klinec kariéru vzpierača a začal novú životnú kapitolu v úlohe, ako on sám hovorí, silového ťahača. Odvtedy spravil množstvo akcií, ani jedna sa neopakovala a nebola ani od nikoho odkopírovaná.

"Vymýšľam si ich všetky sám," povedal nám pred pár dňami Juraj po návrate z ukrajinského Kyjeva, kde chcel ťahať najväčšie transportné lietadlo na svete, takmer 300-tonovú Mriju. S Ukrajincami sa napokon nedohodol na podmienkach, a tak jeho pokus stroskotal.

"Nie je to iba o svetových rekordoch. Rád robím aj charitatívne záležitosti, veci pre deti, pri akciách, výročiach a podobne. Asi šesť rokov už podporujem svojimi aktivitami deti trpiace svalovou dystrofiou, čiže úbytkom svalstva. Je to možno iba kvapka v mori, ale robím to naozaj s radosťou. Určite je to čosi iné, ako keď príde raz za rok nejaký podnikateľ a niečo im venuje len preto, aby si urobil čiarku za akciu," povedal Ďuri.

Cení si aj takzvané "šalátovky"

Všetky svetové rekordy J. Barbariča sú úzko spojené so železnicou, spočívali totiž v ťahaní vagónov plných uhlia. Prvý padol v roku 1995, každý z nasledujúcich štyroch rokov získal Juraj ďalší zápis do Guinnessa. Najviac si on sám váži práve ten posledný. V Košiciach vtedy zvládol vlakovú súpravu, dlhú asi 300 metrov, vagóny boli naložené miliónom kíl uhlia.

"Cením si však aj takzvané 'šalátovky', ako napríklad ťahanie dvojposchodového autobusu v roku 1994. Ku každej akcii pristupujem vždy veľmi zodpovedne. Stačí akákoľvek malá chyba, praskne sval a odstaví ma to na niekoľko týždňov. Za úplne najväčší svoj úspech preto považujem, že som ešte stále tu, celý a zdravý."

Ďuri mal pri viacerých siláckych výkonoch hneď niekoľkých ochrancov - figúrky slonov, ktoré mu ako talizmany pre šťastie venovali jeho deti. Vraj si ich neskutočne váži. Takisto aj to, keď ho napríklad Košičania spoznávajú na chodníku a šepkajú si: "Aha, pozri, to je Ďuri Barbarič".

Rumunský dvojcentimetrový rezeň

K tomu, aby mohol podávať špičkové silácke výkony, mu nestačia na raňajky ovsené vločky. Iba počas prípravy na ťahanie ukrajinského lietadla skonzumoval celkovo, okrem vitamínov či proteínov, asi 200 kíl bravčového mäsa. Jedol ho každý deň.

"Jedným z mojich najkrajších zážitkov bolo, keď mi v Rumunsku naservírovali rezeň hrubý dva centimetre," vtipkoval Juraj. "Ale teraz vážne. Čo sa týka stravy, keď chcem maximálne zaťažiť telo, musí byť dobrá a kvalitná, v menu prevažuje mäso. Keďže zo svojho platu by som to nevládal vykryť, stále hľadám sponzorov. Aj keď som na niečom zarobil nejaké peniaze, išli na prípravu ďalšieho podujatia pre ľudí. Preto by som ani nič nemohol robiť bez maximálnej podpory manželky, detí či známych a kamarátov."

Na začiatku ho celá rodina pred akciami upozorňovala, aby si dával pozor, ale časom si už zvykli. "Niektoré veci, čo robím, totiž naozaj vyzerajú najprv ako postavené na hlavu. Všetko si ale vždy vopred poriadne premyslím, a i keď je to na hrane, nakoniec to má vždy zmysel."

Ukrajinský neúspech, mimochodom prvý v jeho kariére silového ťahača, Juraja nezlomil. Teraz sa už opäť pripravuje na ďalší kúsok. Bude to vraj ešte väčšia bomba ako lietadlo Mrija.

(Pripravené v spolupráci so Slovenskou knihou rekordov)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.