Potom mi to ale došlo: veď tá teplota je nižšia, než najnižšia teplota, existujúca vo vesmíre, takže ide vlastne o takpovediac vesmírneho rekordmana. Pokiaľ sa aspoň trochu zaujímate o vznik nášho vesmíru, tak ste už pravdepodobne počuli o tzv. reliktovom žiarení, čo je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku.
Nobelova cena
Reliktové žiarenie objavili v roku 1964 Arno Penzias a Robert Wilson, v roku 1978 boli za tento objav ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Reliktové žiarenie v súčasnosti svojimi charakteristikami zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K (teda 2,73 stupňa nad absolútnou nulou), čo je najnižšia pozorovaná teplota v celom rozľahlom priestore vesmíru. Jediným lokalizovaným ešte chladnejším miestom vo vesmíre dnes považujú vedci hmlovinu Boomerang, ktorej teplota je len jeden stupeň.
Fyzici tromfli prírodu
Oveľa nižšie teploty než tie, ktoré „vyprodukovala" matka príroda, sú však schopní dosahovať fyzici, pracujúci v oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt. No a svetovým, či vlastne vesmírnym „rekordmanom" v tomto smere je Geroge Pickett, ktorý je „distinguished professor" (čosi ako význačný profesor) fyziky nízkych teplôt na univerzite v britskom Lancasteri. Profesor Pickett, ktorý nebol na Slovensku prvý raz, ochladil vo svojom lancasterskom laboratóriu kúsok medi na teplotu len 6 mikrokelvinov, čo je len šesť milióntin stupňa nad absolútnou nulou!
Najnižšia vo vesmíre
Opýtali sme sa profesora Picketta, či je to skutočne najnižšia teplota v celom vesmíre. „Pokiaľ ide o ochladenie takpovediac kúska tuhej látky, je to skutočne najnižšia teplota, aká kedy bola dosiahnutá. Kolegovia v Helsinkách síce dosiahli ešte nižšiu teplotu, ale išlo len o ochladenie súboru jadier, pričom samotné atómy boli teplejšie", vysvetľuje sympatický profesor. Na otázku či sa niekto vo svete pokúša rekord jeho tímu prekonať a dostať sa ešte bližšie k absolútnej nule, odpovedá pán Pickett, že nevie o nikom, kto by sa o to pokúšal.
Stredoeurópsky rekord Košičanov
V tejto súvislosti možno spomenúť, že košické nízkoteplotné laboratórium je držiteľom stredoeurópskeho rekordu v najnižšej dosiahnutej teplote (okolo 50 mikrokelvinov, teda 50 milióntin stupňa nad absolútnou nulou). Má ale význam sa o to snažiť, keď k (nedosiahnuteľnej) absolútnej nule chýba už len šesť milióntin stupňa? „Samozrejme, že má. Tých šesť milióntin predstavuje takpovediac obrovský priestor, v ktorom sa môžu objaviť nové a nečakané efekty a vlastnosti hmoty. Možno pri nižších teplotách budeme pozorovať ešte jemnejšie efekty a objavíme komplexnejšie systémy", vysvetľuje prof. Pickett.
Konferencia pre mladých fyzikov
Chceme vedieť dôvod jeho nedávnej návštevy na Slovensku. „Pozvali ma na Cryoconference 2010, ktorú v Mýte pod Ďumbierom zorganizovalo Centrum fyziky nízkych teplôt, ktoré je spoločným výskumným centrom Univerzity P.J.Šafárika a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Na tejto konferencii, sponzorovanej Európskou úniou v rámci Programu Marie Curie, dostali mladí nízkoteplotní fyzici z rôznych krajín príležitosť prezentovať svoje výsledky a diskutovať so svojimi staršími kolegami.
Dlhodobá spolupráca s košickým laboratóriom
Organizátori ma požiadali, aby som na tejto konferencii viedol diskusiu o tom, kam smeruje fyzika nízkych teplôt", odpovedá prof. Pickett, ktorý už dve desiatky rokov spolupracuje s košickým nízkoteplotným laboratóriom, konkrétne s tímom RNDr. Petra Skybu, CSc. „My ťažíme z odborných znalostí Petrovej skupiny v oblasti nukleárnej magnetickej rezonancie, členovia jeho skupiny v našom laboratóriu získavajú skúsenosti v oblasti metód a techniky na dosahovanie veľmi nízkych teplôt", vysvetľuje obojstrannú užitočnosť spolupráce prof. Pickett, ktorý je okrem iného aj zahraničným členom Slovenskej učenej spoločnosti, Ruskej akadémie vied, Fínskej akadémie vied i, samozrejme, britskej Royal Society (Kráľovská spoločnosť).
Ešte bližšie k nule?
Pokúsi sa prof. Pickett so svojím tímom prekonať svoj vlastný „vesmírny" rekord a dostať sa ešte bližšie k absolútnej nule? „No, pokúsime sa o to, ale zatiaľ na to nemáme nijaký zvláštny dôvod", trochu záhadne odpovedá jeden z najrenomovanejších fyzikov v oblasti ultranízkych teplôt na svete. Fyzika veľmi nízkych teplôt ešte zrejme nepovedala svoje posledné slovo....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
