Je bez diskusie, že oproti dobe Fica, ktorého chytala besnota už z pachu Maďara, včerajšia komunikácia bola návratom do Európy. Alebo teda aspoň na jej perifériu, keďže aj napriek civilizovanému prednesu na faktické pokroky nedošlo. To, že s kolegom Martonyim dohodli akýsi mechanizmus „včasného varovania", aby „sa dalo predísť aj náznakom sporov" (Martonyi), je, po prvé, najmä gesto pre publikum, a po druhé odpoveď na starú abnormalitu, keď pre štek na internete bol blázon schopný zvolať aj Bezpečnostnú radu štátu.
Aj keď „položiť vzájomné vzťahy na úplne nové základy" je volebný program Fideszu, táto vôľa vyžarovala skôr z Dzurindu. Problém je, že kým SR už začala s opravou zákona o štátnom jazyku (ako, to je iná vec), čo tak nesmierne prekážal Fideszu, Martonyi neukázal ani náznak vôle meniť čosi na zákone o duplicitných občanoch. Niežeby sa to dalo mechanicky porovnávať, keďže jazyk je vzťah medzi našimi občanmi a štátom a nová vláda opravuje bývalú (a nie seba, čo chceme my od Fideszu), avšak signál aspoň akejsi ústretovosti by sa zišiel.
Ako zamlčaný podmet zostal visieť vo vzduchu nový prvok, ktorý prišiel s Orbánovou vládou: Hlasná podpora územnej autonómie všade v Karpatskej kotline, kde sa o ňu maďarská menšina rozhodne uchádzať. Na toto je zvlášť Bratislava alergická, ak ale majú vzťahy úprimné byť, a nielen sa tak tváriť, tak napr. ohľadne rečí niektorých politikov Fideszu mohol Dzurinda žiadať isté vysvetlenie či rovno zdržanlivosť. Teda, aby sa Fidesz podľa možností zdržal krokov, ktoré by takýto dopyt vyvolávali na Slovensku... Tu nejde o to, či autonómia je vhodná alebo nevhodná, dobrá či zlá. Ak ju Duray či nejaký Csemadok pociťujú ako potrebu, nech ju nastolia slobodne ako tému. Ale nie, napríklad, za stimuly z budapeštianskeho rozpočtu. Na takúto hru sa časť Fideszu chystá a bude otravovať vzduch.
Dzurinda má pravdu, že „záujem Slovenska je, aby sa Maďarsku darilo". (Nechcime si overiť pravdivosť tézy na vlastnej koži, ak ten nešťastný Orbán druhé memorandum s MMF ozaj nepodpíše.) Filozofia, že nech žije a rozkvitá koza môjho suseda, je dokonca základ porozumenia. Reciprocita je však podmienka „sine qua non". A keďže sa blíži január, o ktorom všetci vieme, čo prináša, povinnosťou ministra bolo sa pýtať, kedy Budapešť obnoví budovanie plynového prepojenia sever-juh, ktoré štátny správca potrubia z akýchsi dôvodov zastavil. Nikto si, iste, nedovolí vyhlásiť len tak z voleja, že to bola politická objednávka „zhora". Avšak ak v ťažkých rokovaniach o rozpočtových pravidlách EÚ Slovensko podporuje (hlúpo a zbytočne) najmä pre Maďarsko vitálnu požiadavku nezaratúvania penzijných nákladov do deficitov, tak by bolo korektné, aby sa Orbán správal rovnako k slovenskej strategickej priorite. Nevedno, či mu to Dzurinda vôbec pripomenul, ale ak dostal košom, tak celé toto nové „začiatkovanie" je ondulovanie bubliny, odsúdenej skôr neskôr na spľasnutie. Toľko srandy čo s Gyurcsányom si s Orbánom zrejme neužijeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
