Maďar Orbán robí i v druhom trimestri vládnutia stále tú istú kampaň o „kostlivcoch bývalej vlády", čo (údajne) vypadávajú z každej skrine, ktorú práve otvorí. No. S Radičovou na Slovensku prichádza zlepšovák: Kostlivci nevystupujú na denné svetlo iba zo skríň po Ficovi, ale aj z vlastných. To tu nebolo, to je novinka.
Hladina nad aférou von Hayeka sa stále nezavrela, a Mikloš už včera ohlasoval, že „ak došlo k zvýhodneniu firmy", ktorá dostala od národnej lotériovej spoločnosti akúsi „píár" zákazku, tak „bude konať".
Pointa príbehu je tá istá osoba na poste riaditeľa Tiposu aj v pozícii spoločníka predmetnej firmy, čo by bol konflikt záujmov ešte aj v Zimbabwe.
A na ocenení situácie len málo mení, ak aj p. Žiačik, ktorý sa do Tiposu po štyroch rokoch Fica teraz vrátil, svoj vzťah s VYV dávno zrušil.
Dalo by sa teraz osviežiť pamäte značkami Destor Investment, Allied Wings, či spoločným podnikom pokladníka SDKÚ so šéfom SPP, čo sú dramaticky ťažšie váhové kategórie. To pre lepšiu predstavu, z čoho všetkého sa zodpovednosti nevyvodzovali a už nikdy ani nebudú... Nemá význam.
Dejiny slovenskej demokracie, ako všetkých iných, sú zakalené a mútne, či v oblasti financovania strán, či uprednostňovania bližších pred vzdialenejšími, či nakladania s majetkom a pozemkami, a pod., a pod.
Podstatnejšie je čosi iné. Ako kauza Hayeka, tak teraz toto je vážne varovanie, že pokiaľ morálne vzopätie zo zápasu s Ficom, ktoré koalíciu zotrvačnosťou ženie vpred, nedostanú pod nejakú kontrolu, tak exhumácia kostlivcov tohto typu môže vyraziť v dome poistky.
Vláda žije dva mesiace a v nábytku po Dzurinda I a Dzurinda II sa ukrýva ešte toľko kostí, lebiek a hnátov, že smrteľnej zrážke medzi nulovou toleranciou a základnou schopnosťou vládnuť sa nebude dať vyhnúť. Smrteľnej preto, lebo napr. aj problémy Bugárovej strany expedovať do funkcií jedného človeka bez deliktu v minulosti nechávajú tušiť, že latku, ktorú si nastavili, nie sú schopní skočiť.
Nechceme sa chváliť, ale sme už raz napísali, že to, že SDKÚ (a spol.) si za centrálny dvorec zápasu so Smerom vybrala morálku (a nie napr. kompetenčný spor o riadenie štátu), sa môže vrátiť silou bumerangu. Tu je.
Chren-Nechren, Hideghéty či Meleghéty, Žiačik či Profesor, dlhodobo má Radičová jednoduchú voľbu: Buď stratí tvár, alebo koalíciu, eventuálne premiérsku stoličku.
Nie je to ľahká dilema pre slušného človeka o to väčšmi, že politika nie je morálna atletika, ale služba, za ktorú sa berie vysoká mzda i preto, že služobník musí robiť aj také kompromisy, s akými by ako súkromník nikdy nesúhlasil.
To zdôrazniť treba, lebo vo výhľade je taká geopolitická doba, v ktorej sa zodpovednosť vrcholného politika za jeho rozhodnutia znásobí ako nikdy doteraz.
Ľudia, ktorí nejako zlyhali či zneužívali pozície v prospech rôznych záujmov, by z funkcií mali odísť. V princípe.
Hrdelné tresty za delikvenciu ľahšieho typu (to sa nevzťahuje na novú kauzu u Mikloša) a ešte v časoch, keď dnes neprijateľné konanie sa tolerovalo, však nesú ten problém, že ľudí bez minulosti v rámci „establishmentu", z ktorého sa chodí do funkcií, jednoducho niet. Sú len na ulici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
