zrekonštruovaných architektonických detailov.
Stavebno-historický vývoj
Kaštieľ bol vybudovaný na rozsiahlej ľavobrežnej terase Torysy, v blízkosti významnej diaľkovej cesty, na konci návsi na juhozápadnom okraji intravilánu obce. Zemepanské sídla boli v obci už od 15. stor., keďže od r. 1412 je známe používanie názvu obce v predikáte šľachty. Prvé zmienky konkrétne o kúriách pochádzajú z konca 16. stor., avšak súdiac podľa architektúry kaštieľa to ešte nebol ten súčasný. Ten bol vybudovaný až okolo polovice 17. stor. (kaštieľ sa spomína r. 1642), čo súviselo so zmenou vlastníctva. Novými majiteľmi obce sa v tomto období stal bohatý rod Szirmay, ktorého vetva si dala tak v Michaľanoch vystavať honosné sídlo. Prízemný, ale podpivničený objekt mal väčšinu miestností zaklenutú valenými klenbami s lunetovými výsečami a k nárožiam mal pripojené sedemuholníkové veže. Dvojpodlažné nárožné veže mali obranný charakter, keďže na poschodí, tvorenom len drevenou konštrukciou a doskovým opláštením (teda nie múrom ako ostatné steny objektu), sa nachádzali kľúčové strieľne.
Zrejme ešte v 17. stor. bol interiér budovy vyzdobený honosnou štukovou výzdobou. Rôzne bežné štukové ornamenty (geometrické) sa nachádzali na viacerých klenbách, avšak miestnosť v severozápadnom rohu stavby bola pokrytá nezvyklo bohatou štukovou výzdobou. Okolo r. 1736 bola potom k tomu severozápadnému nárožiu pristavaná baroková kaplnka sv Floriána. Touto úpravou bola zavŕšená stavebná fáza, ktorej výsledky predstavujú súčasnú podobu kaštieľa. V priebehu nasledujúcich storočí bol objekt teda len opravovaný a za najväčší zásah považujeme jeho komplexnú obnovu v 80.rokoch 20.stor. Vtedy sa nielen vymenila pôvodná šindľová strecha za plechovú, ale najmä boli doplnené alebo úplne zamenené ostenia okenných a vstupných otvorov. Tie mali kopírovať tvary pôvodných, avšak náhrady renesančných ostení vznikli aj okolo okien, kde predtým neboli (podľa fotografie z r. 1904 napr. na južnej fasáde). Veľkou chybou bolo aj, že v novom drevenom opláštení poschodí veží neboli vytvorené strieľne, ktoré v drevenom prevedení sú veľmi vzácne.
Súčasný stav
Dodnes sa síce zachovala hrubá stavba zo 17. stor., no množstvo jej architektonických detailov je len replikou. Suterén sa nachádza pod celým objektom. Jednotlivé miestnosti sú kryté valenými klenbami s lunetami, traverzovými alebo rovnými (trámovými) stropmi, čo svedčí o prestavbách najmä v 18. s 19. stor., keďže boli často použité i charakteristické segmentové oblúky. Na prízemí sa primárne zaklenutie zachovalo už vo väčšej miere. Priestory majú renesančné valené klenby s lunetami a miestami so štukovou výzdobou (zväčša štvorlístkové a iné florálne rozety).
Rozhodne najviac štúk sa nachádza v severozápadnej miestnosti objektu, ktorá má reliéfnou výzdobou pokrytú celú klenbu. Vrchol klenby pokrývajú zrkadlá rôznych tvarov, ich profilované rímsy pridržiavajú putti (anjeli), plasticky detailne vyvinutí. Postavičky sú dokomponované rôznym rastlinným dekórom (napr. listy imela) a plocha klenby akantovými kartušami. Výseče klenby sú zdôraznené veľkými rebrovými mušľami. V strede klenby je vysoko vyvinutá ružica s plastickým kvetom uprostred. Štuková výzdoba je dokladom hodnotnej barokovej výzdoby staršej renesančnej klenby, zároveň svedčí o bohatstve a umeleckom cítení vlastníkov kaštieľa. Miestnosť však nebola reprezentatívnou sálou, ale súkromným obytným priestorom. Aj samotná výzdoba je takto koncipovaná. Posun štukovej výzdoby z reprezentačného priestoru do intimity súkromia je charakteristický pre názor na bývanie v období manierizmu a raného baroka, u nás konci 17. stor.(takto je výzdoba aj datovaná).
Väčšina ostení otvorov je novodobá, pôvodný je len renesančný portál, vedúci do miestnosti s bohatou štukovou výzdobou. V nadpraží, pod profilovanou rímsou, má vytesaný nápis MODERATE. Druhým pôvodným otvorom je vzácne dekoratívne bifórium v múre juhovýchodnej veže, vytvorené dvoma polkruhovo ukončenými oknami, ktoré sú členené stĺpikmi so žliabkovaním a bohatou reliéfnou výzdobou. Len nadokenná rímsa bola nahradená. Vyspelou štukou výzdobou (vrcholno-barokovou) je pokrytá aj kaplnka, ako v interiéri tak aj v exteriéri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
