po chuti, ten sa mal na čo tešiť. Jeho manželka Andulka prirovnávala ich vzťah k prírodnej kalamite a liečbe šokom, no napriek tomu s ním prežila celých 40 rokov. Tento rok by sa Jiří Sovák dožil krásnej deväťdesiatky, no je to, žiaľ, už desaťročie, čo svojich priaznivcov a blízkych opustil.
"Vždy som mal radosť, keď sa niekto smial. Mám slabosť na ľudí, ktorí majú zaujímavý smiech, ktorí sa naplno rehocú. Smiech je krásna vec. A obyčajne sú tí, ktorí majú zmysel pre humor a vedia sa smiať, z väčšej časti dobrí ľudia, ktorí majú fantáziu..." sú slová Jiřího Sováka, ktorý mal schopnosť zabávať davy.
Verejnosť ho milovala za množstvo skvelých hereckých rolí, ktoré stvárnil či už vo filme, alebo na doskách, čo znamenajú svet. A hoci bol riadny búrlivák, bohém a sveták, čím často mnohým ublížil, napriek tomu ostal hlboko zapísaný aj v srdciach najbližších.
Ktorá neušla na strom, tú ulovil?
S prvou manželkou mal syna Jiřího Schmitzera. Pani Andulka bola jeho treťou manželkou, s ktorou si bok po boku nažívali celých 40 rokov. Svadbu mali v roku 1960. "Naša každodennosť sa dala prirovnať k uragánu a vôbec k prírodným kalamitám," hovorí pani Sováková, ktorá ich vzťah prirovnávala k liečbe šokom.
Podľa priateľov jej manžela to nemala ľahké. Bol totiž údajne veľký sukničkár a taký ten typ, ktorý všetko, čo pred ním neutečie na strom, uloví. Manželka ho však dnes obhajuje: "Nemám rada, keď je herec kvôli svojmu povolaniu automaticky spájaný s milostnými aférami... Netvrdím, že sa niekedy nepozrel na nejakú peknú ženu, ale až na asi dve výnimky ho nenapadlo zájsť ďalej. Lipol na svojom súkromí a na svojej rodine."
Deti by ich len rozdelili
Svoju lásku oslovovala Sovas, Sováku, Sovčo. On tvrdil, že keď sa cítila byť veľmi ohrozená, hovorila mu Jirko. Dvojica spolu nikdy nemala deti. "Byť Sovákovou manželkou znamenalo mať desať detí. Bola som si toho vedomá. Asi som nemala potrebu zažiť rolu matky aj preto, že som učila a so žiakmi sme mali krásny vzťah. Život so Sovákom bol taký nabitý a naplnený, že by nás deti skôr rozdeľovali, než spájali. Našťastie sme si to včas uvedomili a takejto chybe sme sa vyhli."
Hoci mal toho jej manžel na rováši viac ako dosť, pani Andulka tvrdí, že sa naňho najviac hnevala kvôli úplným malichernostiam. "Raz som mu napríklad vyčítala, že si ráno nevyčistil zuby. On sa bránil, že áno, tak som kontrolovala, že nie je mokrá kefka. Jeho reakcia ma však odzbrojila: Ja som ju vyfénoval. Nebolo možné sa naňho za to zlostiť."
Kto mu nesedel, toho uzemnil
Jiří Sovák si dvakrát nedával servítku pred ústa. Keď mu bol niekto nesympatický, dal mu to aj patrične najavo. Údajne dokázal byť viac ako nepríjemný, veľmi ironický a adresný. V období, keď už bol kvôli chorej nohe na dôchodku, sa napríklad s manželkou vybral do Národného divadla. "Ako vlastenec si ho nesmierne ctil a miloval ako národný poklad. Dnes by nepreniesol cez srdce a niekoho by za to asi zabil, že sa v ňom koná nejaká hlúpa súťaž (Česko Slovensko má talent - pozn. red.). Na chodbe sme stretli jedného z tamojších hercov-nímandov. Utrúsil veľmi jedovatú poznámku o tom, že manžel od tej doby, čo odišiel do dôchodku, začal veľa zarábať. Stuhla som, ale cholerický záchvat sa nedostavil. Sovák sa len málinko pootočil a povedal: Samozrejme. Chcem si totiž kúpiť zlatú urnu, aby som vás sral aj po smrti," s úsmevom spomína hercova manželka.
Vzorná staroba
V poslednom desaťročí jeho života s ním strávili najviac času hneď dve ženy. Okrem manželky Andulky to bola aj novinárka Slávka Kopecká. Ich spomienky na tohto veľkého muža sú viac ako zaujímavé. Tesne pred osemdesiatkou už totiž žil Jiří Sovák priam vzorovo. Nepil, nefajčil, dával si pozor na zdravie a nemal sexuálne sny. Často sa mu však, naopak, zdalo, že mu kradnú auto. Na rozdiel od iných komikov bol vtipný aj doma, no na sklonku života humoru ubúdalo. "S pribúdajúcimi rokmi sa ostro zväčšovali smútky staroby, často zmizol do svojho sveta, do svojho ticha. Nerušila som ho, naučil ma to," so smútkom spomína manželka.
Novinárka Slávka Kopecká strávila s hercom za posledných desať rokov jeho života množstvo času. Objavila v ňom úplne iného človeka, než akého vykresľovala povesť, ktorá ho predchádzala. Čakala bohéma, búrliváka a muža, ktorý sa s ničím zbytočne nebabre. "Namiesto toho som spoznala vyrovnaného, pokojného, uvážlivého človeka, abstinenta a nefajčiara, takmer vegetariána. A zároveň jedného z najoriginálnejších a najvtipnejších ľudí vôbec."
Rozumný človek umrie včas
Obľúbený herec odišiel na druhý svet náhle 6. septembra 2000 a tak nejako si to aj vždy prial. Držal sa totiž hesla, že rozumný človek umrie včas. "Okolo osemdesiatky vedel, že odíde skôr ako ja. Veľmi si prial, aby dožil s jasnou mysľou a v pohode. To sa mu podarilo."
Jeho smrť bola ako rana z čistého neba a zasiahla najbližších, ktorí mu už dávno odpustili bohémstvo aktívneho veku. "Hoci mal skoro osemdesiat, bol to pre mňa šok. Nikdy som neverila, že umrie. Po jeho smrti som mala veľký pocit prázdnoty."
To, že prišla smrť nečakane, bolo zrejme pre herca tou najlepšou možnosťou. "Neviem si predstaviť, že by nechal dôjsť situáciu tak ďaleko, že by bol nemohúci. Pravdepodobne by to riešil po svojom. Možno podobne ako pán Brodský (herca strach z nemohúcnosti prinútil siahnuť si na život - pozn. red.)."
Bol úradníkom i skladníkom
Jiří Sovák, vlastným menom Jiří Schmitzer, sa narodil 27. decembra 1920 v Prahe. Otec chcel, aby sa stal hotelierom, no hoci sa učil za čašníka, nestalo sa tak. Aj keď počas vojny krátko študoval na pražskom Štátnom konzervatóriu, po nej sa živil istý čas ako úradník v poisťovni a skladník. Istý čas napríklad jazdil aj s kočovnou spoločnosťou. Popritom však vystupoval v kabarete Živé javisko a v roku 1943 nastúpil na profesionálnu hereckú dráhu. Pôsobil v třebíčskom Horáckom divadle, Armádnom umeleckom súbore Víta Nejedlého, Divadle E. F. Buriana, Vinohradskom divadle a najdlhšie, v rokoch 1966 až 1983, v pražskom Národnom divadle, ktoré ho prinútilo opustiť až zranenie pri autonehode.
Samotný herec priznával, že bol "drzý parchant" a nikomu sa nevnucoval, čo mu prinieslo nejeden problém. "Nepretvaroval sa, a keď mu niekto nesedel, použil svoju smrtiacu iróniu. Tak sa správal ku každému, či už to bol minister, alebo domovníčka," spomína jeho manželka Andulka.
Prirodzený v akomkoľvek kostýme
Cez roly komikov a milovníkov sa vyvinul v skúseného herca s osobitým prejavom. Svoje postavy často poľudšťoval hranou ironickou bodrosťou, ľudskosťou a suchým humorom. Popularitu mu prinieslo účinkovanie vo filmoch, v ktorých stvárnil množstvo veľkých komických aj dramatických rolí. Dokázal zahrať prakticky všetko. Prirodzený bol v montérkach i obleku, vo fraku i v historickom kostýme. Mal šťastie na režisérov, ako napríklad na Martina Friča, Zdeňka Podskalského, Václava Vorlíčka či Oldřicha Lipského. V spomienkach ľudí ostane navždy zapísaný aj ako výborný rozprávač, hoci sa tomu zo začiatku bránil. Začínal s Vladimírom Menšíkom, no čoskoro sa mu vyrovnal a jeho "sovákovský" humor sa stal nezameniteľným.
V čom napríklad účinkoval
- Divadlo:
Viktor Molnár (I. Örkény - Kočičí hra)
Knieža (F. M. Dostojevskij - Strýčkov sen)
Flake (B. Brecht - Zadržateľný vzostup Artura Uia)
Lazar (J. Radičkov - Sneh sa smial, až padal)
- Seriál:
Chalupári, Arabela, Eliška a jej rod či Bol raz jeden dom
- Film:
Kto chce zabiť Jessii? (doc. Beránek)
Zabil jsem Einsteina, pánové (David)
Pan Tau (otec)
Pane, vy jste vdova! (Rosebud IV.)
Hry lásky šálivé (pán)
Hvězda padá vzhůru (Kalenda)
Marečku, podejte mi pero! (Jiří Kroupa)
Což takhle dát si špenát (František Liška)
Jak se budí princezny (kráľ Dalimil)
Zítra vstanu a opařím se čajem (Klaus Abard)
Co je doma, to se počítá, pánové... (Novák-otec)
Kolja (Růžička)
nit
Autor: podľa blesku, aha, iných spracovala nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
