islým. Viac ako tri desiatky rokov sa jeho meno spája s rely, od ktorej sa dokáže úplne odreagovať a zrelaxovať pri menej známych disciplínach. So svojím dlhoročným spolubojovníkom z kokpitu svorne hovoria, že ich ďalšie koníčky im dokážu dokonale zresetovať myseľ, aby potom mohli sadnúť do wéercéčka s čistou hlavou.
PREŠOV. Reč je o dvojici legied slovenskej rely - Igor Drotár a Vladomír Bánoci. Poznajú sa od detstva, súťažne jazdia viac ako tridsať rokov a stále si majú čo povedať aj vďaka tomu, že každý sa okrem rely venuje aj iným záľubám.
V detstve to bral ako povinnú jazdu
V zimných mesiacoch, a nielen počas nich, Vlado Bánoci relaxuje nad 64 políčkami. Ako prezradil, šach hrával doma už od malička.
„Je pravda, že žijem nielen motoristickým športom, lebo ak by som ho mal stále v hlave, tak by som sa asi z toho zbláznil (smiech) a práve šach je jedna z vecí, ktore mi umožňujú fantastický relax. S motorizmom sa to nedá porovnať a po takom zápase som psychicky niekde úplne inde," rozhovoril sa V. Bánoci. O svojej šachovej vášni, ktorá nebola v ich rodine ničím výnimočným, ani nechcel veľmi rozprávať. Venuje sa jej skôr rekreačne, hoci ich družstvo hráva pravidelnú súťaž. „K šachu som nemal ďaleko, lebo od malička sme doma s otcom hrávali. S bratom Jarom sme šach mali ako povinnú jazdu a on sa mu neskôr začal aktívne venovať. Hrával vo viacerých kluboch, avšak rozhodol sa založiť rodinný Bánoci klub. Okrem nás dvoch v ňom hrávajú aj naši synovia. Sezóna v našej štvrtej lige sa začína stále na jeseň a končí na jar. Hrávame každý druhý piatok v mesiaci a po každom kole sa cítim ako znovuzrodený." Nad čierno-bielou šachovnicou zabúda na motoristické starosti okolo príprav na novú sezónu, ktorá sa pre posádku Slovakia Rally System, jazdiacu v červeno-modro-bielych farbách Liqui Moly, začína tradične začiatkom roka na žarnovickom ovále v rámci Autoslide. „Tento šport nevyžaduje až tak celého človeka, ako skôr čistú myseľ, ak hráte súťažnú partiu počas majstrovského zápasu. Pri iných aktivitách dokážete myslieť aj na iné úlohy, ktoré vás čakajú, no pri šachu sa to nedá. Ambíciou každého je víťazstvo a počas zhruba troch hodín sa vám nič iné nepremelie hlavou, ako šachové figúrky či polia od A1 po G8, alebo rôzne možné ťahy súpera a prípadné vaše. Neraz som po takej partii psychicky - ako sa hovorí - 'vyšťavený', ale zároveň som hrozne uvoľnený, lebo všetky tie veci, čo som mal v hlave ohľadom motorizmu, či už príprav, alebo organizovania či vedenia v rámci SAMŠ, sa vyvetrajú," vyznáva sa zo svojho koníčka, ktorý je pre jeho priaznivcov iste prekvapením.
Šachista amatér
Ako vníma zimné aktivity svojho kopilota jazdec Igor Drotár? „Igor je rád, že máme každý aj iné koníčky a nie iba spoločný motorizmus. Obaja sa v tom podporujeme a fandíme si. Počas sezóny absolvujeme skoro štyridsať podujatí, čo nie je málo, a strávime spolu takmer 30 víkendov. Aj preto je dobré, že ja idem hrať šach a Igor za svojimi koníkmi či kapelou. Moji rovesníci sa mi neraz čudujú, ako môžem vydržať v tom aute, keď sa už nevenujem tak aktívne fyzickej príprave. Odpoveď je jednoduchá, základ som získal, keď som hrával vodné pólo, basket i atletiku a stále z toho ťažím (smiech)." Vlado podľa získaného bodového hodnotenia ELO je na hranici medzi 1 600 a 1 700 bodmi, ktoré vyjadrujú kvalitu šachistu. Je to slušný priemer, pretože tomuto športu sa venuje iba okrajovo. Jeho brat sa prehupol cez hranicu ELO 2 100, ktorá sa už spája s označením vicemajster. Podľa našich informácií iba pätica šachistov v histórii sa dostala cez magickú hranicu 2 800 bodov (Kasparov, Kramnik, Topalov, Ánand, Carlsen), ktorí patria k svetovej TOP špičke. „Snažím sa vyhrávať a zbierať bodíky do hodnotenia, ale na druhej strane nemám toľko času, aby som mohol študovať jednotlivé partie, či pravidelne chodiť na turnaje a zvyšoval si svoje ELO. Som šachista amatér, raz vyhrám, potom zase nie. Šach je krásna disciplína, rozvíja ducha a veľmi dobre sa dá pri ňom zrelaxovať," uzavrel svoje rozprávanie Vlado Bánoci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
