Kariéru však urobil ďaleko od rodiska - ako "americký politický karikaturista" a či "grafik a vynikajúci karikaturista významných svetových osobností".
Svetobežník
Svetoznámy kresliar politických vtipov (cartoons) Oskár Berger, ktorý sa narodil 12. mája 1901 v Prešove a zomrel 15. mája 1997, tri dni po svojich 96. narodeninách, v New Yorku, sa už zavčasu stal svetobežníkom. Kresliť sa učil v Prahe, výtvarné umenie študoval v Paríži a Berlíne, tu si aj našiel miesto v jednom z najväčších denníkov. R. 1923 sa Oskár, medzičasom Oscar Berger, ako jeden z mála novinárov smel zúčastniť v Mníchove na procese s Hitlerom. Tomu sa puč zatiaľ nevydaril, zato keď sa o desať rokov dostal k moci, Berger vzhľadom na svoj pôvod musel Nemecko opustiť. Krátko pobudol v Budapešti a Paríži, v Ženeve sa zúčastnil niekoľkých zasadaní Ligy národov, r. 1935 sa usadil v Londýne. Tam začal pracovať pre noviny Daily Telegraph. Noviny a časopisy, kde Berger publikoval, boli vskutku prestížne: za veľkou mlákou Life, New York Times, New York Herald Tribune, vo Francúzsku Le Figaro.
Portrétoval celebrity
Svojráznym spôsobom portrétoval hlavy štátov, panovníkov aj filmové hviezdy, skrátka - celebrity. Nachádzal ich v žiari reflektorov v Hollywoode i New Yorku, na slávnom Yankee Stadiume i vo Veľkej Británii. Boli medzi nimi Winston Churchill, baseballová hviezda (a dočasný manžel Marilyn Monroe) Joe Dimaggio, prezident J. F. Kennedy, Albert Einstein, Greta Garbo aj Charlie Chaplin, legendárny violončelista Pablo Casals, práve tak ako prezident Nixon či pápež Ján Pavol II. Zachytil ich elegantným ťahom ceruzky, s citom pre jedinečnosť osoby i charakteristický detail. K Churchillovi neodmysliteľne patrí cigara, ku Kennedymu široký úsmev, pri ktorom sa odhalia zuby, k Chaplinovi fúzy, k Einsteinovi zas mohutná hriva.
Churchilla kreslil počas náletu
Berger si zvlášť spomínal, ako mu britský premiér pózoval r. 1940 akurát počas leteckého náletu. "Zatiaľ čo sa staré múry parlamentu otriasali pod dopadajúcimi bombami, videl som, ako jeho tvár nadobúda črty rozhodnosti, akoby zbieral nové sily. Kriticky si prezeral moju kresbu (veď sám bol umelec) a zahmkal: ´Takto že vyzerám?´ A so spikleneckým úsmevom k nej pridal podpis." To, že podpísal svoju karikatúru, sa pokladalo za čosi nanajvýš výnimočné.
V 50. rokoch chodil Berger, ktorý sa medzičasom presťahoval do USA, na zasadania Spojených národov, kde zachytil prakticky každého významného svetového štátnika, ktorý sa tu vyskytol, vrátane komunistických potentátov.
Ilustrátor kníh
Vyšlo aj viacero kníh s jeho kresbami: Ezopove bájky (1947), Slávne tváre - zo skicára karikaturistu (1950), Moje obete - ako robiť karikatúru (1952), Prezidenti - od Washingtona po súčasnosť (1968). Jeho práce nájdeme v stálej expozícii v Národnej galérii portrétov vo Washingtone aj inde.
Kritike sa Bergerove karikatúry videli "skôr láskavé, ako kritické, mierne satirické, nikdy nie zlomyseľné. Svojimi kresbami chce hlavne zabávať. Stačí mu zopár čiar a my zaraz rozoznáme, koho zobrazuje." Aj Greta Garbo, jedna z najväčších filmových hviezd, vedela Bergerovo umenie oceniť a na svoju karikatúru reagovala rovnako ako Churchil. Popravde, ani ona nemala veľa dôvodov cítiť sa polichotená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
