Na otázku, či v kauze zákazky od vlády, v ktorej sami sedia (teda nie Ficova), sa ako (spolu)majitelia HC dopustili Švejna a Chren niečoho neprístojného, je odpoveď jednoznačne záporná. Nedopustili, podozrenia sú smiešne. Je možná akási nedbanlivosť. Avšak skutočnosť, že Chren vypovedal zmluvu so štátom za 8000 eur o mesiac skôr, než to celé preniklo na verejnosť, de facto vylučuje úmysel vyťažiť zo svojej pozície nejakú výhodu. Absencia dokonaného skutku je v situácii, keď v minulosti HC s rezortmi obchodovali a novú možnosť skrečovali, práveže indíciou, že si uvedomili novú polohu, v ktorej je biznis so štátom konfliktom záujmov. Dá sa iste špekulovať, že najprv nekalý úmysel mali, a potom od neho odskočili. Takáto prezumpcia kradmého úmyslu by ale na vynesenie hrdelného trestu nestačila azda ani španielskej inkvizícii. Tu je naozaj kľúčový ten čas. Absolútne iný náhľad by bol, keby reagovali po prevalení škandálu.
Ako to na Slovensku chodí s oceňovaním morálky (cudzej!!), dokonale paradoxný je tolerantnejší pohľad na obchody HC s vládou bývalou. To je totiž vážnejší problém asi o tri triedy. Po prvé, v rovine politického odkazu je známkou nesmierne falošnej hry, ak s Ficovou vládou veselo robili biznis kruhy, ktoré ju zároveň bombardovali spŕškou masívnej kritiky. Pocit, že Hayek sa musí v hrobe nie obracať, ale rotovať ako vrtuľa (copyright: Hvorecký), je prvý dojem. Kto chce ale aj druhý, nech si nájde staršie komentáre Korzára napr. k Dňu daňovej slobody, čo je erbová akcia Hayeka, kde sa autor nesmierne čuduje, ako môžu títo ekonomickí liberáli považovať zásluhy vlád Dzurinda II a Ficovej, napr. na znižovaní podielu verejného sektora na HDP, za ROVNOCENNÉ?
Povedať, že napr. zákazka za 1,4 milióna eur, či iné dve o čosi menšie, ponúkajú odpovede, si z voleja dovoliť nemôžeme. Avšak pocitu, že už tušíte, prečo Hayek nemlátil Fica cez hlavu tak ako napr. konzervatívci od Štefánika, už neutečiete. Nedá sa. Navyše, a to je kľúčové, ich obhajoba, akože výhry boli riadne vysúťažené v tendroch, ktoré boli aj medzinárodne dostupné (žiadne nástenky!), je rozprávka pre tých, čo sa bránia pozrieť realite do tváre. Totiž tam, kde štát hľadá dodávateľa napr. na „Výskum kvality podnikateľského prostredia" (čo je náš prípad), je podfukom nie nejaká následná manipulácia obstarávania, ale samotné zadanie, ktorému nevidieť iný zmysel, len presunutie peňazí od štátu na nejakú adresu. Viete čo? Netreba ísť po čistote obstarávania, ktoré vždy „zákon umožňuje ušiť na mieru konkrétnej firmy tak, že výsledok je právne nenapadnuteľný" (Pavel Kohout), ale pýtať sa: Komu to treba?. Načo to bolo? Existuje jedna vec, ktorú o podnikateľskom prostredí nevedia stovky zamestnancov ministerstva hospodárstva? Ako sa využilo „zadanie"?
Vo vzťahu štát-poradenské (konzultačné) firmy sa zákazky nestávajú malými domov. Ony sa ako malé domov rodia. To je základ vedenia. Všetci, ktorí na tomto participujú, sú účastníkmi systému dojenia štátu, ktorý má na SR o to „rodinnejšiu" podobu, o čo je Bratislava menšia ako napr. Londýn.
Švejna a Chren však nie sú žiadne Avocaat ani Zamedia. Hayekova nadácia má na kultivácii slovenského ekonomického myslenia i politiky veľké zásluhy. Koaličná rada nech koná spravodlivo. Podstatnejšie ako hra na morálku, kde Radičová a spol. skôr či neskôr „stratia poctivosť", je azda otázka, že ak je vôľa preraziť bludné kruhy, či je rozumné vyhadzovať zo zavšivenej paluby tých, ktorí majú aspoň predstavu, ako ísť veciam pod kĺby a teoretickou prácou už presvedčili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
