Všetka hmota okolo nás pozostáva z molekúl, tie zase z atómov, ktoré majú svoje jadrá, tvorené protónmi a neutrónmi. Najdôležitejším stavebným „kameňom" hmoty je práve protón, ktorý obsahuje každé atómové jadro (neutróny môžu, ale nemusia v jadre byť). Najjednoduchší prvok, vodík, obsahuje v svojom jadre jeden kladne nabitý protón, okolo ktorého obieha záporne nabitý elektrón. Vedci síce vedia, že vodíkový atóm ako celok je približne 100 000 ráz väčší ako samotný protón, presný rozmer protónu však doteraz nevedeli. Merania priemeru protónu, uskutočnené rôznymi veľmi komplikovanými metódami, viedli k rôznym výsledkom. Komplikované teoretické výpočty viedli k záveru, že priemer protónu by mal byť 1,75 femtometra (femtometer je milióntinou nanometra, ktorý je zase milióntinou milimetra).
Nedávno sa však medzinárodnému tímu vedcov Inštitútu Paula Scherrera vo švajčiarskom Villingene pomocou nových meraní podarilo spochybniť spomenutú hodnotu a presnejšie stanoviť priemer protónu. Vedci pritom použili exotickú formu vodíka, tzv. myónové vodíkové atómy, v ktorých je elektrón nahradený svojou približne 200-násobne ťažšou sesterskou časticou, negatívnym myónom. Nebudeme sa radšej zamotávať do komplikovaného vysvetľovania princípu celého experimentu a prejdeme rovno k výsledku, ktorý Randolf Pohl a jeho kolegovia uverejnili v nedávnom vydaní hádam najprestížnejšieho vedeckého časopisu Nature (príroda). Podľa meraní Pohlovho tímu má protón priemer 1,68 femtometra (táto jednotka sa niekedy nazýva aj fermi), pričom táto hodnota bola stanovená s presnosťou 0,1 %. Znamená to, že protón je o štyri percentá menší, než sa doteraz myslelo. Je to málo či veľa? Je to dosť na to, aby prípadne musela byť korigovaná hodnota tzv. Rydbergovej konštanty, ktorá je považovaná za jednu z prírodných konštánt a používa sa pri výpočtoch atómových energií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
