Naším najbližším vesmírnym susedom je naša prirodzená družica, teda Mesiac, ktorý práve v týchto dňoch „narastá" (pozajtra bude spln), takže večer i v noci ho veľmi dobre vidno. Hoci po Mesiaci už aj pochodili ľudia i pojazdili po ňom tri mesačné rovery, stále je to nie dostatočne preskúmané vesmírne teleso. Preto sa európska vesmírna agentúra ESA rozhodla vyslať na Mesiac ďalšiu sondu, ktorá by mala s veľkou presnosťou pristáť na zvolenom mieste mesačného povrchu. Jedným z cieľov tejto misie bude otestovanie nových technológií, ktoré by neskôr mohli byť využité pri letoch pilotovaných kozmických lodí na Mesiac. Cieľom pripravovanej misie bude prvé pristátie v oblasti blízko mesačného južného pólu. Pristátie sondy v tejto oblasti bude veľmi náročné, pretože ide o veľmi členitú oblasť s mnohými krátermi, ryhami a veľkými balvanmi. Pristávací modul bude preto musieť byť navigovaný tak, aby sa vyhol veľkým kameňom i príkrym svahom a bezpečne pristál na vhodnom mieste. Prieskum oblasti okolo južného pólu je dôležitý preto, lebo ide o pravdepodobné miesto pristátia budúcich výprav astronautov. Oblasť okolo pólu je totiž temer kontinuálne vystavená slnečnému žiareniu, ktoré sa bude využívať napríklad na generovanie elektrickej energie pre potreby výpravy. Ide tiež o oblasť, v ktorej sa môže vyskytovať voda vo forme ľadu. Podľa plánu ESA by sa misia pristátia robotického „landera" (pristávacieho modulu) mala uskutočniť v roku 2018. Dovtedy je ešte ďaleko, ale ESA už podpísala kontrakt na vývoj kľúčových technológií pre túto misiu. Kontrakt na dobu 18 mesiacov bol podpísaný so spoločnosťou EADS Astrium, ktorá má bohaté skúsenosti s vývojom kozmických dopravných prostriedkov. Táto spoločnosť vyvinula napríklad nepilotovanú dopravnú loď ATV, ktorá slúži na zásobovanie medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). V rámci kontraktu sa najprv budú podrobne analyzovať najnovšie topografické údaje o regióne južného pólu a na základe tejto analýzy sa vyberú sľubné pristávacie miesta. Potom sa začne vyvíjať pristávací modul až po jeho rôzne podsystémy (navigačný či hnací). Kontrakt bude v roku 2012 ukončený vypracovaním správy o predbežných systémových požiadavkách na modul, ktorá bude základom pre konečný návrh modulu i celej misie. Jednou zo základných požiadaviek je, aby bol modul vystrojený najnovšou navigačnou technológiou, ktorá mu umožní letieť po presnej trajektórii z obežnej dráhy okolo Mesiaca až na miesto pristátia. Počas pristávacieho manévru musí sonda zobrazovať povrch pod sebou a vyhodnocovať nebezpečné oblasti a vyhnúť sa im, používajúc vlastnú „inteligenciu". Po pristátí bude modul skúmať oblasť okolo seba pomocou rôznych prístrojov. Pôjde pritom o meranie parametrov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia budúcich astronautov, ktorí tam pristanú (ide napríklad o žiarenie a mesačný prach). Sonda bude tiež skúmať mesačnú horninu a hľadať stopy po užitočných mineráloch, ktoré by budúce expedície mohli ťažiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
