vali. Lebo, treba povedať, okrem SaS, ktorá ho mala vo svojej predvolebnej kampani, ostatné strany od radosti neskákali. Niežeby aj ony nechceli imunitu obmedziť, to nie, ale viete, treba si takúto dôležitú otázku riadne uvážiť, prežuť a popretriasať. Však času dosť, o obmedzení sa hovorí už niekoľko rokov a ešte nejaký čas sa hovoriť môže, čo sa tak každý ponáhľa. Vari horí, či čo? Nakoniec, aj voliči musia uznať, že ani poslanci sa neradi vzdajú svojej vymoženosti, ktorú tak milujú a zbožňujú a plne využívajú... Preto aj tá nemastná, neslaná a mľandravá referendova kampaň zo strany politických strán. Napríklad takí ficovci síce tiež sú za obmedzenie, ale nie na podnet SaS a koaliční partneri, hlavne KDH, sa tiež tvárili, akože SaS nech si so svojím výmyslom robí čo chce. Oh, aby sme nezabudli na nášho najvyššieho. Aj on sa k inštitútu priamej demokracie iniciovanej SaS postavil nemastne-neslane. Možno keby bol iniciátorom niekto iný, ale o tom sa iba šepká... Nakoniec pán prezident svoju dilemu vyriešil, tak ako to mnohokrát býva aj v jeho oľúbenom športe - nerozhodne. Na otázku, či pôjde referendum podporiť, pred pár dňami povedal, že "prečo by som mal povedať teraz, že pôjdem podporiť tak iniciatívu jednej z politických strán, ktorá si z toho robí politickú kampaň", hoci ako hlava štátu mal by ísť pri takomto všeľudovom hlasovaní, ktoré nakoniec sám vyhlásil, voličom príkladom. Šok museli nakoniec zažiť vo volebnej miestnosti, do ktorej pán prezident patrí, keď sa tam objavil tesne pred záverečnou. Samozrejme, nikdy sa nedozvieme, či vyškrtal kolónky s názvom áno alebo s názvom nie, ale pri večernom osvetlení sa človeku môže stať všeličo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
