tnym prepadákom sa SaS môže cítiť bližšie k tomu prvému.
Nie je totiž na mávnutie rukou, ak SaS, opustená vo svojej kauze ako ten v plote kôl, nachytá na svojich šesť otázok viac záujemcov, než napr. európske voľby (!!), krajské voľby či zopár referend v minulosti. Riešiť, do akej miery sa na účasti podpísal meniaci sa tvar mediálnej krajiny a do akej napr. združený "ťah" populistickej agendy, či niektoré iné faktory, sa z voleja nedá. Debata o nejakom "politickom príkaze" pre NR SR, ktorá údajne z milióna zúčastnených a drvivej prevahy "áno" vyplýva, by však mala byť veľmi striedma a tlmená. Obsah urien je totiž možné čítať i tak, že 77 percent ľudí problematika nezaujíma a na zmene súčasného stavu nie je angažovaná. To je tiež zjednodušenie, ale citlivo by ho mali vnímať najmä tí, ktorí budú s touto novou "legitimáciou" presadzovať zrušenie imunity. Mohlo by sa im totiž prihodiť, že niekto z toho analogicky vyvodí i príkaz na zníženie počtu poslancov na sto. A to by si už títo politici poriadne obili hlavy o múry. Mimochodom, popri imunite, čo je podstatná kauza, ale symbolickej hodnoty, bolo práve zmenšenie parlamentu o tretinu systémovo najopodstatnenejšou otázkou celého plebiscitu. (Fiškálne zaujímavá úspora, skvalitnenie zákonodarného zboru, zavedenie princípu primeranosti do verejnej sféry...)
23 percent voličov je vysoko nad očakávania."
Pravdou je, že SaS po(zne)užila inštitút referenda ako barličku na ceste do parlamentu. Avšak tiež to, že na Slovensku niet jediného spravodlivého, ktorý by mal nárok hádzať po Sulíkovi či kameňom, či chlebom, keďže znásilňovanie inštitútov demokracie je pod Tatrami národným športom. O tom by vedela dlho rozprávať nielen väčšina predošlých referend, ale napr. i také skrátené legislatívne konanie v NR SR, či vyslovovanie nedôvery ministrom tamtiež, atď. Napokon, drvivá časť z vyhodených 7 miliónov by sa ušetrila, keby prezident nezakladal dôvodnú indíciu, že politický kalkul povýši nad inštitút demokracie. Dvanásteho júna, ako "prílepok" slobodných volieb (čo bola pôvodná "konštitučná" idea Sulíka) by totiž celá "habaďůra" vyšla na drobné.
Daňou z Fica, resp. "Ficova daň" nie je zvýšenie DPH (čo trúbi koalícia, čím porušuje autorské práva – pozri SME 15.7.), keďže DPH sa zvyšuje všade, ale práve sobotňajších 7 miliónov. Ak je vysoko pravdepodobné, že SaS by v NR SR sedela aj bez svojich šiestich otázok, tak nejasné navždy zostane, či práve ony nerobia ten dvoj-trojpercentný rozdiel, ktorý dnes delí nielen ich, ale aj SDKÚ, KDH a Most od opozície. , Odhliadnuc od vojny s imunitou, ktorej sa nevedia zbaviť napriek obrovskému nasadeniu 20 rokov, od koaličných partnerov bolo preto minimálne nelojálne a nekorektné, že sa k produkcii postavili tak vlažne až odmietavo. Tých 23 percent, vysoko nad kurzy bookmakerov z kancelárií Focusu a spol.., je avízom, že keby nechceli vykúpať SaS vo vlastnej šťave, dopadlo by referendum síce tiež neplatne, ale azda aspoň dôstojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
