Absolventky vtedajšej Pedagogickej školy Klementa Gottwalda a Školy pre spoločné stravovanie sa po 50 rokoch stretli na prešovskej radnici. Zapísali sa do pamätnej knihy. Hoci maturovali v roku 1960, čas ešte nevymazal ich spoločné spomienky na študentské časy.
PREŠOV. S absolventkami pedagogickej školy na Stromoradí prišla na stretnutie aj ich triedna učiteľka Valéria Šoltésová. Má už 85 rokov, ale na svoje žiačky je stále pyšná. Zaspomínala si, ako prišla táto rodáčka z Liptova po štúdiu v Bratislave do metropoly Šariša.
"Dostala som z ministerstva umiestenku do Prešova. Vtedy sme si nemohli vyberať. Keď som pricestovala, na stanici boli koče s koňmi a na jednom z nich som sa odviezla ku škole. Kedysi nebola mestská doprava ani taxíky," povedala nám o začiatkoch svojej učiteľskej kariéry.
Triedna bola ako ich mama
Na otázku, ako vníma postavenie učiteľa predtým a teraz, reagovala: "Boli to iné časy. Deti boli milšie, vďačné za všetko, čo sa naučili a mali sme priateľský vzťah. Cez leto sme sa nemohli dočkať, kedy príde september a začne škola."
Trieda s ňou nahlas súhlasila a za všetky sa ozvala Barbora Fuzáková, teraz Šimková. "Triedna bola ako naša druhá mama, o všetkom sme sa s ňou radili," poznamenala.
Z 32 absolventiek školy prišlo na stretnutie po 50 rokoch 22. Počas slávnostného aktu si učiteľky školské časy ešte raz pripomenuli tým, že im triedna pripla maturitné stužky.
Ambiciózne dámy
Absolventky Školy pre spoločné stravovanie (ŠPSS) pracovali v prešovských kaviarňach, napríklad Savoy, Krámiky, Hviezda či Verchovina ako prevádzkarky či manažérky. Kaviarne už neexistujú, ostal len hotel Dukla, ale ambiciózne dámy šli svojou cestou a nachádzali si uplatnenie aj inde.
Maturovalo ich 32, ale chýbala už medzi nimi spolužiačka Alžbeta Marušiaková aj triedny profesor František Čiky. Spoločne sa chystali navštíviť miesto ich posledného odpočinku.
"Triedneho Čikyho sme milovali, organizoval pre nás všelijaké zájazdy, povodil nás po luxusných hoteloch, aby sme mali predstavu, čo všetko sa musíme naučiť. Aj profesor Daniel Chvostáľ nám ostal v pamäti. Možno aj pre tie skvelé výlety s ním," zaspomínala si jedna z absolventiek Anna Jonošková.
Pobavili sa na vtedajšej móde
Z tých čias mali aj veľa fotografií a schuti sa zasmiali nad vtedajšou módou či účesmi, aké nosili. "Ja som pokračovala v štúdiu na vysokej škole a celý život som učila. Už pred 50 rokmi som vedela, že chcem byť alebo učiteľka, alebo lekárka. Nakoniec som učila matematiku a výtvarnú výchovu," povedala nám Alžbeta Zeleňáková.
Mária Demjančíková, predtým Bodnárová, však pracovala v reštauračných službách, neskôr aj ako vedúca školskej jedálne. "No, čo sme sa nenaučili v škole, to nás naučil život a niekedy aj oveľa tvrdšie," podotkla na okraj celoživotnej práce.
Spomínali aj na školské lásky a so smiechom konštatovali, že ani jeden z vtedajších nápadníkov sa nestal ich životným partnerom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
