Pod hraničným hrebeňom Karpatského oblúka, len 3 km od Poľska, leží malá obec s charakteristickým názvom vystihujúcim nielen jej hospodársku orientáciu, ale aj veľkosť (aj dnes len asi 80 obyvateľov). Obyvatelia tejto málo významnej dediny v podhorskom prostredí si tak mohli v 18. storočí dovoliť postaviť iba drevený chrám, ktorý však obsahoval väčšinu tradičných ozdobných prvkov nesúcich sa v duchu baroka. O tom, že Hutka ekonomicky nerástla ani v 20. stor. svedčí výstavba rovnako len dreveného chrámu po zániku starého.
Hutka (18 km SV od Bardejova) vznikla v druhej polovici 16. stor. V zázname z r. 1588 bola označená ako nová, založená teda krátko predtým. Roku 1600 ešte obyvatelia "Vollia Hutta" neplatili dane. Z názvu vyplýva, že ju založili sklárski hutníci podľa zákupného práva. Pomenovanie "Voľa" sa totiž zvyklo používať na označenie obcí vzniknutých na základe zákupného práva. Písomnosti zo 16.-17. stor. nesvedčia o tom, žeby sa v Hutke nachádzal kostol. Jej obyvatelia si prvý chrám vybudovali zrejme až v 18. stor. V r. 1726 sa schôdze Makovického dekanátu v Cernine zúčastnil aj farár Andrej Poljanszky z Hutky, čo naznačuje je v obci bola nielen farnosť ale aj chrám. Ten je ako drevený a "v primeranom stave" opisovaný r. 1746. Podľa vizitácie z r. 1814 boli vo filiálnom kostole dva zvony a patronátne právo mal gróf František Dessöwffy.
Stavebno-historický vývoj
Kostol bol vybudovaný na severnom okraji obce, na kopci (385 m n. m.) v rámci južného výbežku hraničného hrebeňa Ondavskej vrchoviny. Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána vznikol ako trojpriestorová, trojvežová stavba s orientáciou východ-západ.
Zrubová konštrukcia bola postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke, ktorá vyrovnávala sklon terénu. Najvyššia veža bola na západnej strane, nad babincom. Mala štvorcový základ a po stranách sa nachádzali bočné obdĺžnikové priestory zakryté pultovými strechami. Do úzkej vstupnej predsiene a aj z predsiene do babinca viedli jednoduché pravouhlé vstupy. Veža smerom nahor sa zužujúcej stĺpovej konštrukcie mala zrejme tri alebo až štyri podlažia, vzájomne oddelené trámovými stropmi. Bola najvyššou časťou objektu, čím bol realizovaný architektonický zámer jej zdôraznenia ako samostatnej časti vedľa centrálne riešenej lode a svätyne. V stenách najvyššieho podlažia veže boli umiestené pravouhlé ozvučnicové otvory ukončené oblúkom. Toto poschodie bolo v rámci fasád zvýraznené krátkymi pultovými strieškami na všetkých stranách. Vežu ukončovala stanová strecha s vysokou osembokou laternou s kužeľovou strechou a veľkým dvojramenným kovovým krížom.
Loď s kvadratickým pôdorysom bola krytá kupolou so štvorcovým základom. Strechu mala šindľovú stanovú, ktorej jednotlivé časti spolu s postranným pultovými strechami vytvárali pyramidálne usporiadanie. Strechu ukončovala mohutná cibuľa s laternou a menšou cibuľou. Štvorcová svätyňa bola krytá rovnako štvorcovou kupolou. Strecha bola podobná streche lode (veľká cibuľa+laterna+malá cibuľa), avšak ukončoval ju aj kovový kríž a bola položená nižšie, vytvárajúc tak vzostupnú úroveň stavby v smere východ-západ. Chrám tak týmto usporiadaním veží a tvarmi pôdorysov jednoznačne svedčí, že bol vybudovaný v rámci tzv. lemkovského architektonického typu. Okenné otvory v lodi a svätyni boli pravouhlé, kryté pultovými strieškami a zdobené po stranách zvislými vyrezávanými lištami. Jednotlivé fasády boli vertikálne členené zvislým obkladom dosiek, ktorých vzájomný styk kryli taktiež zvislo vedené lišty. Horizontálne fasády členili a viaceré úrovne striech a podmurovka.
Objekt bol obkolesený drevenou ohradou oválneho tvaru, ktorá pozostávala v priemere zo štyroch horizontálne kladených hranolov, zakrytých krátkou šindľovou sedlovou strechou. Na západnej strane bola do ohrady včlenená drevená zvonica. Zaujímavosťou je, že táto zvonica slúžila aj ako vstupná brána, čím bola združená funkcia zvyčajne dvoch samostatných objektov (napr. ako v Ladomirovej). Zvonica resp. brána bola dvojpodlažná, stĺpovej konštrukcie s pravouhlým vstupom od západu. V stenách poschodia boli ozvučnicové otvory ukončené oblúkom. Fasády boli členené podobne ako na chráme, teda vertikálne doštením s lištami a horizontálne pultovou strechou po obvode, ktorá vymedzovala úroveň podlaží.
Súčasný stav
Hodnotná drevená architektúra kostola bola úplne zničená počas 1.svetovej vojny v r.1915. Približne na tom mieste bol r. 1923 postavený ďalší drevený chrám, avšak výrazne jednoduchšej architektúry. Ten stojí dodnes a má "modernejšiu" polygonálne ukončenú svätyňu, obdĺžnikovú loď a už len jednu vežu nad vstupom zo západnej strany. Sú v ňom však zachované barokové kalichy, ikony, cibórium, pacifikál a zvon, všetko z 18. stor. teda najskôr z pôvodného chrámu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
