S akými ambíciami ste odchádzali z renomovanej zoo Dvůr Králové? Nie ste teda v tejto oblasti žiaden nováčik a máte za sebou bohatú kariéru a skúsenosti. Prečo práve Košice?
- Zobral som to ako výzvu vrátiť sa domov na Slovensko a prihlásil som sa do konkurzu. České a slovenské zoo fungujú v podstate stále ako jedna spoločná profesijná únia, spolupracujú, poznáme sa navzájom. Táto zoo je tak špecifická svojím areálom v panenskej prírode, v karpatskej divočine, s takými východiskovými pozíciami, že stojí za to pokúsiť sa ovplyvniť jej smerovanie do budúcnosti. Mojou hlavnou prioritou je etablovať ju v rámci medzinárodných štruktúr a česko-slovenských pomerov na lepšiu pozíciu. Význam Košíc ako mesta je veľmi veľký, ale záhrada nemá to adekvátne postavenie v sieti zoologických záhrad, aké by si zaslúžila. Chcem sa pokúsiť o to, aby robila dobré meno mestu ako svojmu zriaďovateľovi a aby mohla lepšie zafungovať ako turistický cieľ. Aby nielen do zoo, ale aj do Košíc lákala viac turistov a aby sa o nej dozvedeli zahraniční turisti ubytovaní v tatranských hoteloch, ale aj v Poľsku a všade na okolí. Chcel by som dosiahnuť, aby nebola jednorazovým cieľom, ale aby sa tu vracali návštevníci znovu a znovu aj so svojimi deťmi. Musíme byť lepší ako doteraz, aby sa to podarilo.
Ešte ste sa tu nestihli ohriať, ale predsa, aké sú vaše prvé dojmy?
- Mám taký neskromný cieľ a verím, že sa mi ho podarí splniť. Keď sa povie Košice, každý si predstaví gotickú katedrálu. To je značka mesta. Chcem, aby sa dostala na pozíciu, najkrajšia katedrála a výborná, keď nie najlepšia, zoo. Košickí návštevníci sú omnoho vnímavejší a citlivejší ako inde. To ma dosť prekvapilo. Pozorujem mladých ľudí ako tu randia a chlapci nerozprávajú dievčatám hlúposti, ale o zvieratách, čo je úžasné. Sú tu krásni mladí ľudia a dievčatá i ženy tu o seba viac dbajú, a to je mi sympatické.
Pred nástupom vás čakal ako darček vzácny prírastok - malý tučniačik, krátko po nástupe náhly úhyn samičky. Značkou košickej zoo sú práve tieto roztomilé vtáky. Každá strata tne do živého, ľudia sú na ne citliví a niekedy sa pýtajú, či ich tu vôbec chovať, keď sa im tu nedarí.
- Čaká nás náročná práca. Chov tučniakov je fajn, je to lákadlo pre návštevníkov, je to super, že jediní na Slovensku ich ponúkame, ale technologicky a prevádzkovo je to ten najťažší oriešok, čo si zoo môže v rámci prevádzkovania chovu vymyslieť. Je to povedzme na úrovni ľadových medveďov finančne, ale technologicky na úrovni morskej akvaristiky alebo prevádzkovania tropických pavilónov pre hmyz. Je to strašne drahé. Myslím, že by sme sa mali trochu zamerať na technologicky menej náročné taxóny, ktoré sú takisto návštevnícky atraktívne a pritom nám chýbajú v kolekcii. Oveľa jednoduchšie je zvládnuť chov plameniakov alebo kazuárov. Pelikány síce zožerú veľké množstvo rýb, sú drahé, ale nádherné. Čo je podstatné, je tu menšie riziko ako u tučniakov, ktoré sú barometrom rôznych infekčných chorôb.
V čom vidíte najväčšie problémy, čo je potrebné zmeniť?
- Hlavný problém je v tom, že v Košiciach nemáme dosť technologicky vhodných budov alebo objektov pre chované zvieratá. Stále je v prevádzke strašne veľa provizórnych stavieb, ktoré boli postavené v začiatkoch narýchlo ako provizóriá, aj vylepšované, ale stále dočasné. Dnes už technicky a morálne majú svoje odžité. Najjednoduchšie by bolo zbúrať ich a postaviť všetko znovu. A tu sa vynára ďalší problém s pozemkami. Čierne stavby nie sú cesta. Musíme bojovať na viacerých frontoch naraz. To neurobí jeden človek. Musíme hľadať vnútorné rezervy a ísť cestou vzájomného porozumenia vo vnútri zoo a akceptovania kompromisov.
Túžbou návštevníkov je mať v Košiciach žirafy? Je vôbec perspektíva, že tu niekedy budú?
- Žirafy? Nie je problém. Zajtra tu môžu byť štyri. Ale o týždeň by ste písali, že uhynuli. Je to presne niečo podobné medzi cicavcami a kopytníkmi, ako tučniak medzi vtákmi. Chov patrí medzi najnáročnejšie vôbec, podobne ako losy. Chovať opice nie je problém, je problém chovať guerézy alebo hulmany, ktoré sú tak nároční potravinoví špecialisti, ktorým aj v zime (podobne ako v lete čerstvé), musíte podávať mrazené listy. O tom to je. Potrebujeme dobudovať aj tím špecialistov.
Prišli ste z podmienok, kde s financiami neboli možno také problémy a rozpočet na prevádzku neporovnateľne vyšší. Ako sa dajú z malého balíčka robiť veľké veci? Ste pripravený na skromnejšie podmienky?
- Čo sa týka financií, dajte mi 100 dní. Dnes sa k tomu nemôžem ešte vyjadriť, ani k tomu, čo si budeme môcť dovoliť. Finančná náročnosť je taká, že by sme mali stáť na zemi triezvo a pokúsiť sa neveľký balík použiť efektívne na zlepšenie štandardu ako pre chovancov, tak pre návštevníkov a zamestnancov. Investície na tento rok sa rovnajú nule. Východiskové pozície sú úplne iné ako na mojom predchádzajúcom pôsobisku. Toto je mladá zoo v rozbehu a iné v bývalom Československu sú etablované od vojny, kde sú chodníky vydláždené desiatkami miliónov. No a k tej podotázke poviem len toľko, že keby som nebol pripravený na to, do čoho idem, tak by som tu nebol.
Keď sú financie nateraz tabu, na aké zvieratá sa môžeme tešiť? Určite máte nejaké srdcovky v talóne.
- Mám strašne rád šelmy. Mojou srdcovkou je skúsiť rozšíriť chov veľkých mačkovitých šeliem. Máme iba dve levice a tigra. Mojou láskou sú leopardy. To je môj favorit. Dokonca perzský alebo amurský, keď mám byť úprimný. Okrem šeliem sú to aj brodivé vodné vtáky. Dúfam, že sa nám podarí doriešiť niektoré provizóriá. Bažantnica bola postavená pre vtáky, dnes je to univerzálny objekt aj pre malé šelmy. Podľa mňa sú v nevyhovujúcich podmienkach alebo lepšie povedané, nie v typických. Určite by sme mali bažantnicu vrátiť na prezentáciu vtákov. Mojím snovým zvieraťom je panda. Ale zostaňme na zemi.
Určite nemáte v pláne prebudovať celú zoo od základu. Aké sú vaše reálne zámery?
- Hlavne chcem skúsiť zatraktívniť a zefektívniť pohľad návštevníckeho oka na tie zvieratá, ktoré tu sú chované a vylepšiť prezentáciu toho, čo tu máme. A nie je toho málo. Košická zoo je jediná z 20 zoo v Česku a na Slovensku, ktorá udržuje chov kamzíkov a aj sa tu pravidelne rodia. Málokto vie, že tento chov je technologicky náročný a dobrý ošetrovateľ je podmienkou jeho existencie. A len málokto je schopný oceniť, že v Košiciach je stádo už dlhé roky. Odchovať kamzíka je chovateľský úspech porovnateľný s odchovom antilop. To je rodinné striebro, ktoré máme ukryté v kredenci. Sú tu kone Przewalského a nie sú to obyčajné kone. Je tu najfunkčnejšie stádo na Slovensku. Je tu vysoká úspešnosť v odchove reprodukovaných mláďat. Len 2 zoo v Čechách a na Slovensku sa venujú chovu kulanov, ostatní z toho vycúvali s tým, že ich má každá druhá zoo v Európe. Dnes je problém vidieť ich a už vôbec vo voľnej prírode. Malo by sa pokračovať v tom, čo má tradíciu.
Z deviatich medveďov je už len sedem. Bude sa pokračovať v znižovaní ich stavu?
- Dva odišli a musím povedať, že do fantastických podmienok. Poznám chovateľské zariadenie v južných Čechách a myslím si, že sa tam majú dobre. To je presne o tom, že keď si to musíte zafinancovať, tak si to aj vážite. Bolo to dobré rozhodnutie. Stále sme záhrada, ktorá má vysoký počet týchto jedincov. Keď ich je na malom priestore veľa, je dobre, keď odídu do iného prostredia, kde majú takú istú plochu len pre seba. Medveď je solitérne zviera. Združuje sa iba v období párenia. Nie je prirodzené, aby v jednom výbehu sedelo sedem medveďov. Prirodzené je, keď má jeden výbeh samec a jeden samica a spolu sú iba počas párenia. Keď si urobia dobré tukové zásoby, tak by mali v zime aj v zoo spať. Keď sú pokope, je to rarita a etologicky to neobstojí.
Bude košická zoo "ťažiť" z toho, že prichádzate z významnej inštitúcie, ktorá má dobré meno doma i v zahraničí? Mám na mysli intenzívnejšiu spoluprácu.
- Riešili sme aj túto otázku - ako ďalej. Dvůr Králové je niekde inde, s iným smerovaním, tam sa riešia veľké medzinárodné projekty ako napríklad návrat severných bielych nosorožcov do Kene. Tam sa hľadajú milióny na to, kto zaplatí nákladné jumbo lietadlo na ich transport a ako sa zariadi jeho medzipristátie v Prahe. Hovorili sme o výmene žrebca zebier Chapmannových. Tu máme 3 samice a jedného ročného samca, ktorý tu má aj matku. Oni majú rezervného žrebca na celý česko-slovenský chov. Dva roky by tam stál, tak ho zoberieme sem. Do zimy ho určite privezieme. Pokiaľ nám to priestorové a kapacitné možnosti zimovania dovolia, dovezieme nejaký zaujímavý druh brodivcov. To tu chýba. Nemáme žiadneho bociana, lyžičiarov, volavky. Do budúcnosti budeme spolupracovať nielen v rámci výmeny zvierat, ale sme dohodnutí aj na odbornej pomoci. Budeme našich ošetrovateľov vysielať na pracovné pobyty. Lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť.
Nevysporiadané pozemky, na ktorých sa areál zoo nachádza, sú kameňom úrazu od začiatku existencie zoo. Nastal nejaký posun dopredu?
- Už sme sa im začali venovať v spolupráci s magistrátom. Mesto je pripravené riešiť to. Stavať alebo opravovať niečo môžeme iba na vlastnom. Chceme rokovať aj s mestskou časťou Kavečany.
Vráťme sa k tučniakom. Aké sú perspektívy ich chovu? Bude sa v tom pokračovať, aj keď so stratami, alebo to radšej zabalíme?
- Už som sa veľakrát vyjadril, že košická zoo sa špecializuje na euroázijskú faunu, v ktorej tučniaky nežijú. Musíme sa na to pozrieť komplexne. Sú zoo, ktoré sa niekoľkokrát pokúšali o chov tučniakov a dopadlo to oveľa horšie ako tu. Navyše nebola zaznamenaná reprodukcia. Sú záhrady, ktoré to vzdali presne kvôli tomu, že neboli ochotné absolvovať boj, ktorý Košice ešte nevzdali. V Bratislave sa pokúšali chovať ich, ale nepodarilo sa. Necháme si to odborne posúdiť, či to má cenu za každú cenu. Konzultovať budeme aj so zahraničím a potom sa rozhodneme. Určite umiestnenie ich pavilónu nie je vhodné. Dnes nehovorím áno, ale ani nie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
